Podobné cesty, rôzne výsledky. Ako sa líši komunitná energetika na Slovensku a v Česku

Hoci legislatívny aj nástrojový rámec pre komunitnú energetiku vznikol na Slovensku skôr ako v Česku, riešenia založené na zdieľaní energie sa viac rozvíjajú u našich susedov. Vidno to na počte založených spoločenstiev, komunít aj aktívnych odberateľov, hoci ani tam sa o prudkom „boome” hovoriť nedá.

V čom sa podmienky v Čechách a na Slovensku líšia? Kto javí o komunitnú energetiku najväčší záujem a prečo sa počet spoločenstiev a komunít zvyšuje iba postupne?

Nejasné postavenie príspevkových organizácií

Najväčší záujem o zdieľanie energie je zo strany samospráv. Obce a VÚC sú popri fyzických osobách a malých podnikoch jedným zo subjektov, ktoré môžu zakladať energetické spoločenstvá a komunity vyrábajúce obnoviteľnú energiu. Zatiaľ čo česká legislatíva definuje ako členov aj dobrovoľné zväzky obcí a príspevkové organizácie samospráv, legislatíva na Slovensku takéto subjekty nezmieňuje.

„Ak chce mesto alebo príspevková organizácia vytvoriť energetické spoločenstvo a zapojiť škôlky, školy, či zariadenia pre seniorov, nie je explicitne uvedené, či tam tieto organizácie spadajú alebo nie,” upozorňoval Libor Láznička zo spoločnosti Energiqube na novembrovej konferencii e-focus, kde sa hovorilo aj o zdieľaní energie.

Zo zoznamov subjektov registrovaných pre zdieľanie energie vyplýva, že na oboch trhoch ide predovšetkým o aktívnych odberateľov z radov samospráv.

„Členmi nášho združenia sú najmä aktívni zákazníci. Nie je to často uvádzaný príklad chalupárov, zdieľajúcich elektrinu medzi bytom a druhou nehnuteľnosťou. Sú to skôr samosprávy a podnikatelia, ktorí sa pripravujú na väčší projekt. Testujú fungovanie s tým, že neskôr založia spoločenstvo,” objasňuje Eliška Beranová z Unie komunitní energetiky.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.