Európska únia pokračuje v znižovaní emisií skleníkových plynov. Vyplýva to z dát, ktoré pravidelne zverejňuje európsky štatistický úrad Eurostat.
Hospodárstvo EÚ, ktoré po skončení koronakrízy a následnom oživení ekonomiky viedlo k nárastu produkcie emisií skleníkových plynov na predpandemickú úroveň, sa vrátilo k znižovaniu ich produkcie.
V článku sa dozviete:
- aká je produkcia skleníkových plynov v EÚ,
- aké sú čisté emisie podľa viacerých ukazovateľov.
- ktorý druh aktivít spôsobuje najväčšie emisie skleníkových plynov.
Klesá produkcia skleníkových plynov v EÚ?
Áno. V minulom roku dosiahla únia významný pokrok pri plnení svojich klimatických cieľov do roku 2030. Konštatuje to najnovšia správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Trendy a prognózy v Európe 2024, ktorú vydala včera.
Vďaka prudkému zníženiu emisií sa odhadovaná úroveň emisií skleníkových plynov znížila v porovnaní s referenčným rokom 1990 o 37 %, zatiaľ čo v porovnaní v roku 2022 to bolo o 31 %.
Skleníkovými plynmi sú najmä CO2 (oxid uhličitý), ďalej N2O (oxid dusný), CH4 (metán), HFC (fluórované uhľovodíky), PFC (perfluorované zlúčeniny), SF6 (hexafluorid sírový, angl. sulfur hexafluoride) a NF3 (fluorid dusitý), ktoré sa pre Eurostat prepočítavajú na ekvivalent CO2.
„Po rokoch kolísania úrovne emisií v dôsledku pandémie COVID-19 a energetickej krízy to znamená návrat na strmú klesajúcu trajektóriu,” konštatuje EEA. Správe agentúry sa budeme venovať v samostatnom článku.
Čisté emisie skleníkových plynov v EÚ
Z údajov eurostatu vyplýva, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré od roku 1990 najvýraznejšou mierou znížili emisie skleníkových plynov. Kým Európska únia ako celok znížila na úroveň 69 %, Slovensko na 46,4 % (Graf 1/5).
Ide o údaje, ktoré zahŕňajú medzinárodnú leteckú dopravu bez tzv. "memo položiek", ktoré metodika bližšie nešpecifikuje.
V tomto porovnaní sa merajú celkové národné emisie (zo sektorov ESD aj ETS) vrátane medzinárodnej leteckej dopravy tzv. „kjótskeho koša“ skleníkových plynov vrátane oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O) a tzv. plynov F (fluórované uhľovodíky, perfluórované uhľovodíky, trifluorid dusíka (NF3) a hexafluorid síry (SF6)) zo všetkých sektorov inventarizácie emisií skleníkových plynov (vrátane medzinárodnej leteckej dopravy a nepriamych emisií CO2).
Vyššie uvedený graf uvádza ako čisté emisie vrátane využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF).
Slovensko piate najlepšie
V roku 2022, ktorý je zatiaľ posledným rokom so zverejnenými údajmi, je Slovensko v kritériu produkcie skleníkových plynov na piatom mieste v únii.
Naopak, osem krajín únie svoje emisie v porovnaní s rokom 1990 zvýšili, medzi nimi i susedné Rakúsko. To môže byť spôsobené tým, že každá krajina vychádzala v roku 1990 z inej referenčnej úrovne, ktorá reflektovala ich vtedajšiu ekonomickú silu, ako aj zelenú výrobu energie (Graf 2/5).
Podobný vývoj je aj v tonách na obyvateľa
Na ďalších troch grafoch si ukážeme, aké sú emisie skleníkových plynov v prepočte na osobu a podľa ekonomických aktivít.
Ekonomickú výkonnosť krajín a nízkouhlíkovú výrobu energie do veľkej miery reflektujú aj údaje o emisiách skleníkových plynov jednotlivých krajín v prepočte na tony na obyvateľa (per capita). V tomto ukazovateli je „najčistejšou" krajinou Švédsko, nasledované Rumunskom (Graf 3/5).
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.