Ján Klepáč: Zemný plyn bude potrebný aj po roku 2050. Napriek zeleným predstavám Bruselu

Z európskej energetiky sa stal predotovaný a preregulovaný skanzen. Ruská vojna na Ukrajine sa pre kontinent stala mementom. V otázke, na aké zdroje sa môže Európa spoľahnúť, ak chce zabezpečiť stabilné diverzifikované dodávky zemného plynu, zohrávajú kľúčovú rolu štyri faktory. Veľa však závisí aj od znižovania spotreby a viacerých možných scenárov, ktoré hrozia.

Jedno je však isté – na rozdiel od bruselských predstáv tu zemný plyn bude aj po roku 2050. Toto tvrdenie potvrdzujú aj viaceré analýzy zahraničných energetických agentúr. Zatiaľ čo Brusel za každú cenu pretláča Green Deal, v Spojených štátoch dochádza k veľkému rozvoju ťažby zemného plynu. Na odbornej konferencii VYKUROVANIE 2023 to uviedol Ján Klepáč zo Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

V článku sa dozviete:

• čo kedysi tvorilo trojuholník európskej energetickej politiky a čo po ňom zostalo,
• ako sa Európe darí v diverzifikovaní dodávok zemného plynu,
• na aké zdroje sa môže Európa spoľahnúť,
• na aký čas by vlastná ťažba v Európe pokryla celoeurópsku spotrebu,
• v čom spočívajú úzke miesta v európskej prepravnej sieti,
• aký potenciál má LNG,
• ako je na tom Európa s naplnenosťou podzemných zásobníkov,
• čím bolo vykúpené zníženie spotreby zemného plynu na Slovensku o 18 %,
• ako bude potrebné znížiť spotrebu pri jednotlivých scenároch,
• prečo tu podľa J. Klepáča bude zemný plyn v značných množstvách aj po roku 2050.

Boli časy, kedy sa podľa J. Klepáča energetická politika Európskej únie odohrávala na trojvrší, ktoré pozostávalo z konkurencieschopnosti a stabilných cien, bezpečnosti dodávok a udržateľnosti.

Bezpečnosť dodávok bola pritom kľúčová. Postupne sa však tento faktor podľa odborníka strácal, až po Parížskom dohovore v roku 2015 a konferencii COP 26 v roku 2021 vypadol úplne. Prevažujúco zelený a progresívny Európsky parlament, ktorý vzišiel z ostatných volieb, presadil totiž iné predstavy.

„Zostal jediný názor – Green Deal, zelená orientácia, zelená politika. A tak sme sa dostali k situácii, že ceny energií narastali, bezpečnosť nám klesala a z európskej energetiky sa stal predotovaný a preregulovaný skanzen,“ hovorí J. Klepáč.

Európu však zobudil 24. február minulého roka. Jediné šťastie spočívalo podľa zástupcu SPNZ v tom, že bolo už po najtuhšej zime, takže nedostatok plynu ako komodity sa okamžite neprejavil. To prišlo až neskôr, keď sa vyčerpali uskladnené zásoby zemného plynu a na trhu sa objavili rôzni špekulanti. Vplyv mali aj ceny emisných povoleniek. „A tak sme sa dostali k závratným výškam, keď ceny plynu na európskych burzách vyskočili na 350 eur za megawatthodinu, čo bolo neslýchané,“ dodáva.

Prvá úloha bola teda diverzifikovať dodávky a čím skôr sa zbaviť závislosti od ruského plynu. „Táto úloha sa v podstate darila plniť aj darí plniť. Majoritným dodávateľom zemného plynu sa v uplynulom roku stalo Nórsko, ktoré dodávalo v priemere 350 miliónov metrov kubických denne, no a, samozrejme, LNG,“ vysvetľuje ďalej.

Kľúčovú rolu zohrávajú štyri faktory

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.