Emisie vlani dosiahli nový rekord. Stúpli však menej, ako odhadovali prognózy

V mimoriadne turbulentnom roku, ktorý sprevádzala ruská invázia na Ukrajinu, šoky v cenách energií, rastúca inflácia a výrazné narušenie tradičných obchodných tokov s palivami, bol globálny rast emisií nižší, než sa očakávalo, a to aj napriek tomu, že mnohé krajiny prechádzali z plynu na uhlie.

Vyplýva to z najnovších údajov, ktoré zverejnila Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) s tým, že celosvetové emisie CO2 z energetiky a priemyselných procesov vlani vzrástli o 0,9 % alebo 321 Mt, čím dosiahli nové maximum na úrovni viac ako 36,8 Gt.

Rast emisií CO2 bol pritom výrazne nižší ako rast globálneho HDP (3,2 %), čím svet opäť nabehol na desaťročný trend oddelenia emisií od hospodárskeho rastu, ktorý prerušil len prudký nárast emisií v roku 2021.

Vzostup OZE, pokles jadra

Podľa IEA mal na slabší rast emisií vplyv najmä pôsobivý nárast výroby fotovoltických a veterných elektrární, vďaka čomu sa zabránilo vzniku približne 465 Mt emisií CO2 v energetickom sektore. Ďalšie „zelené“ technológie vrátane iných obnoviteľných zdrojov, elektrických vozidiel a tepelných čerpadiel pomohli zabrániť približne 85 Mt CO2. Bez tohto trendu by bol ročný nárast emisií súvisiacich s energetikou takmer trojnásobný. Svoj vplyv malo však aj obmedzenie priemyselnej výroby, najmä v Číne a Európe.

Obnoviteľné zdroje pokryli 90 % minuloročného globálneho rastu výroby elektrickej energie. Výroba elektriny zo slnečnej a veternej energie sa zvýšila o približne 275 TWh, čo predstavuje nový ročný rekord.

Napriek tomu, že vlani niekoľko krajín bojovalo s veľkými suchami, globálna výroba elektriny z vodných zdrojov vzrástla o 52 TWh oproti úrovni z roku 2021, ktorá bola v tom čase extrémne nízka z dôvodu nedostatku vody v mnohých regiónoch.

Ku globálnemu nárastu emisií však prispeli špecifické výzvy. Za celý rok zvýšil dopyt po chladení a vykurovaní v dôsledku extrémneho počasia globálne emisie o približne 60 Mt CO2 – približne dve tretiny pochádzali z dodatočnej potreby chladenia a zvyšná tretina z potreby vykurovania, čo predstavovalo takmer pätinu celkového globálneho nárastu emisií CO2. Pokles produkcie jadrovej energie v dôsledku údržieb aj pokračujúceho vyraďovania zariadení sa podpísal na ďalších 55 Mt CO2.

Narástli emisie z uhlia aj ropy

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.