Európsky uhoľný trojuholník prechádza zmenami. Čo to bude znamenať pre energetiku?

Nemecko, Poľsko a Česko sú najväčšími producentmi hnedého uhlia v EÚ. Tzv. „európsky uhoľný trojuholník“ stojí pred zmenami, ktorých výsledkom by malo byť postupné odstavovanie týchto zdrojov pri výrobe elektriny a tepla.  

Analýza think-tankov Agora Energiewende a Forum energii (odkaz na štúdiu v češtine nájdete v druhej časti článku) hľadala odpovede na otázky, aké budú dôsledky odklonu od uhlia na bezpečnosť dodávok energie, ako sa budú vyvíjať ceny a čím nahradiť tieto zdroje. Autori vychádzajú z troch základných scenárov vývoja. Na rozdiel od štátnych energetických koncepcií však neuvažujú s výstavbou nových jadrových elektrární v Poľsku ani ČR.

Referenčný scenár je založený na súčasných politikách a postupnom odstavovaní uhlia do roku 2038. Druhý scenár predpokladá ukončenie prevádzky uhoľných elektrární vo všetkých troch krajinách do roku 2035. Tretí, najambicióznejší scenár počíta s odklonom už v roku 2032.

Plyn a OZE namiesto uhlia

„Prevádzka uhoľných elektrární je stále menej ekonomická. Rastú hlavne náklady na výrobu elektriny, pretože očakávaný rast ceny povoleniek emisií CO2 dosiahne až 32 eur za tonu v roku 2030 a 38 eur v roku 2035. Okrem toho sa zvyšujú výrobné náklady v dôsledku vyšších štandardov kvality ovzdušia,“ konštatuje analýza.

Výkon uhoľných elektrární má klesať v prospech obnoviteľných zdrojov a zemného plynu. Existujúce elektrárne na hranici technickej životnosti sa neoplatí rekonštruovať a budú vyraďované z prevádzky.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.