Uhlíková daň oberie podniky o miliardy na zisku

Zaviesť systém obchodovania s emisnými povolenkami tak, aby fungoval podľa predstáv plánovačov, nebude ľahké. Arbitrárne rozhodnutia od zeleného stola sa totiž presadzujú do života ťažšie ako tie trhové. Presvedčili sa o tom politici minulý týždeň na rokovaniach o reforme európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS).

Keďže povoleniek je príliš veľa, ich cena je nízka a podniky nie sú vraj dostatočne motivované ku znižovaniu objemu emisií, plánovači musia niečo zmeniť. Povoleniek má byť menej, zmení sa spôsob ich prerozdeľovania a “výnosy” pôjdu na financovanie zelených technológií v menej rozvinutých krajinách EÚ.

ETS stále v troskách

Zdá sa však, že ani na tomto sa zástupcovia jednotlivých krajín a inštitúcií EÚ nedokážu dohodnúť. Veľké podniky s intenzívnym využívaním fosílnych zdrojov sa, logicky, bránia zmenám a svoju kožu nepredajú lacno. Jedným zo sporných bodov je požiadavka Európskeho parlamentu, aby sa peniaze z predaja povoleniek nepoužívali na podporu uhoľných elektrární.

Všetko teda nasvedčuje tomu, že Parížska dohoda ostane iba veľkým divadelným predstavením a krajiny budú kľučkovať a hľadať možnosti, ako sa vyhnúť záväzkom, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k poškodeniu ekonomiky.

Do plynu, uhlia a ropy tečú miliardy

O tom, že Parížska dohoda o znižovaní emisií bola iba okázalou show zopár politikov, môže svedčiť aj fakt,  že podľa odhadov organizácie Oil Change International (OCI) išlo na podporu výskumu riešení založených na rope a zemnom plyne 2,1 miliardy dolárov, čo je dvojnásobok ako rok predtým.

Situáciu vystihol Alex Doukas z OCI: “Napriek parížskej dohode nadnárodné banky síce o ochrane klímy vedú všetky tie správne reči, ale do plynu, uhlia a ropy dávajú miliardy dolárov.” 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.