Jednou z nevýhod energie z obnoviteľných zdrojov je
jej skladovanie. V súčasnosti sa na tieto účely hojne
využívajú lítiovo-iónové batérie, ktoré však majú obmedzenú
životnosť a sú nákladné. Preto vedci hľadajú alternatívy,
s jednou prišiel tím z Harvardu.
Prietokové batérie
Princíp prietokových batérií spočíva v tom, že
elektrickú energiu akumulujú v externých nádržiach
s tekutinou. Náboj sa uskladňuje v podobe pozitívne
nabitého a negatívne nabitého elektrolytu
v oddelených nádržiach.
Elektrina vznikne splynutím
týchto dvoch roztokov.
Problémom súčasných prietokových batérií zvyčajne je, že
časté cykly nabitia a vybitia znížia ich výkon pri
uskladňovaní energie. Na obnovenie výkonu je potrebná pravidelná
údržba elektrolytu.
Dlhšia životnosť a nižšia cena
Tímu vedcov z Hravardu sa podarilo upraviť štruktúry
molekúl používaných v pozitívne a negatívne nabitých
elektrolytických roztokoch tak, aby boli rozpustné vo vode. Na
tomto princípe vznikla batéria, ktorej výkon sa po tisícke cyklov
zmenší
iba o jedno percento.
Vedúci výskumu Michael Aziz hovorí,
že lítiovo-iónové batérie sa tisícich cyklov vybitia a nabitia
nedožijú.
Vďaka tomu, že elektrolyty sú rozpustné vo vode, by
spotrebitelia mohli podobnú batériu umiestniť napríklad do
pivníc.
„Keby sa roztok náhodou vylial, podlahe by neublížil
a keďže je nekorozívny, na výrobu rôznych prvkov batérie
sa dajú použiť lacné materiály, ako nádrže a čerpadlá,“
dodáva
profesor Roy Gordon.
Zníženie nákladov v tomto prípade hrá kľúčovú rolu –
keby sa podarilo skonštruovať batériu, ktorá by uskladňovala
energiu za menej ako 100$ za kilowatthodinu, uskladnená veterná
a solárna energia by bola schopná konkurovať elektrine
vyrobenej v tradičných elektrárniach.
Kľúčom bol ferocén
Prvým krokom, ktorý vedci museli urobiť, bolo zistiť, prečo
predošlé molekuly v neutrálnych roztokoch tak rýchlo
strácali na kvalite. Eugene Beh, ktorý prvý prišiel so štúdiou,
najprv zistil, ako sa v negatívne nabitom elektrolyte rozkladá
molekula viologén.
Následne upravil jej štruktúru a urobil
ju odolnejšou.
V ďalšej fáze sa vedci pre pozitívne nabitý elektrolyt
rozhodli použiť ferocén – molekulu, ktorá je známa svojimi
elektrochemickými vlastnosťami. Skvele uchováva náboj, no nie je
rozpustný vo vode. Predtým sa využíval v iných batériách
s organickými rozpúšťadlami, ktoré boli však horľavé
a drahé.
Pridaním funkčnej skupiny rovnakého druhu akú má viologén sa
vedcom podarilo premeniť túto molekulu na dobre rozpustnú vo vode
a nepodliehajúcu degradácii pri cyklickom vybíjaní
a dobíjaní.
Neutrálne pH by malo prispieť k zníženiu nákladov na
membránu, ktorá oddeľuje dve časti batérie. Na výrobu väčšiny
súčasných prietokových batérií sa používajú drahé polyméry,
aby odolali agresívnym chemickým reakciám, ktoré sa vo vnútri
batérie odohrávajú.
Tie môžu tvoriť až tretinu celkovej
ceny zariadenia. Keďže v prípade tejto novej batérie sa na
oboch stranách membrány nachádza v princípe slaná voda,
drahé polyméry môžu nahradiť lacné uhľovodíky.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.