Poplatky za intenzívnu dopravu? Štokholm môže byť príkladom

Ich dopad na zlepšenie ovzdušia je pozitívny. K takýmto záverom prišla ekonómka Emilie Simeonová z Univerzity Johna Hopkinsa.

V prospech detí

Z výsledkov jej štúdie, ktorú prezentovala na nedávnom zasadnutí Americkej ekonomickej asociácie, vyplýva, že pozitívne dopady pocítili predovšetkým deti. V roku 2006 sa predstavitelia Štokholmu rozhodli zaviesť spoplatnenie nadmerného dopravného zaťaženia.

Pritom švédska metropola dovtedy netrpela ako iné európske či svetové veľkomestá. V meste už vtedy bola relatívne nízka hladina oxidu dusičnatého, jemných prachových častíc či iných výfukových škodlivín.

Výhody zo spoplatnenia sa však prejavili celkom rýchlo. Prejazd centrom sa zrýchlil v časoch dopravných špičiek a mnoho detí prestalo trpieť astmatickými záchvatmi.

Prísnejšie normy v Európe

Simeonová vychádzala z meraní a porovnávaní ostatných veľkých švédskych miest, kde takéto poplatky nezaviedli. Podľa nej pokiaľ by Štokholm zostal pri rovnakej environmentálnej a dopravnej politike, tak by dnes v tejto metropole bolo až o 45 percent viac astmatických záchvatov u detí.

Ako ďalej Simeonová poukázala, jej závery sú celom prekvapivé, pretože v Štokholme už v roku 2006 bola hladina pevných častíc (PM 10) o tretinu nižšia než je povolený limit v USA a v prípade oxidu dusičnatého bola až o polovicu menšia. Z toho vyplýva, že pre deti je škodlivá aj veľmi nízka miera znečistenia.

Súčasné normy pre kvalitu ovzdušia podľa americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (AOŽP) vychádzajú prevažne zo štúdií zameraných na dospelých ľudí. Nedávny výskum ale potvrdil, že deti sú na znečistené ovzdušie oveľa viac citlivejšie, uviedol Adam Spanier, ktorý je členom poradného orgánu AOŽP.

Nemusí fungovať všade

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.