Enesco

Vírusové častice pomôžu pri výrobe vodíkového paliva, zistili vedci

Americkí výskumníci dokázali pomocou enzýmov izolovaných v dutých vírusových časticiach vyrobiť vodíkové palivo. Predpokladajú, že technológia časom významne zlacnie.

Vírusové častice pomôžu pri výrobe vodíkového paliva, zistili vedci
Foto: Wikimedia Commons

Živé bunky dokážu úžasnú vec - delia jednotlivé úlohy medzi špecializované organely bez toho, aby navzájom rušili svoju činnosť. Vedci v americkej Indiane sa pokúsili túto stratégiu napodobniť a izolovali enzýmy vo vírusových nanočasticiach za účelom výroby vodíka použiteľného ako palivo.

Proces v súčasnosti neprodukuje dostatok vodíka, aby mohol konkurovať komerčným palivovým alternatívam. Vedci, ktorí svoje výsledky publikovali krátko pred Vianocami v časopise Nature Chemistry, však veria v jeho životaschopnosť. Proces plánujú zlepšiť tak, aby technológia dokázala v budúcnosti produkovať veľké množstvá vodíka za nízke ceny.

Inšpirovali sa metabolizmom baktérii

Molekulárny vodík (H2) produkuje veľa rôznych baktérii ako palivový zdroj pre ich vlastný metabolizmus. Dokážu to vďaka enzýmom - proteínom, ktoré katalyzujú kombináciu protónov (H+) a elektrónov (e-) do molekúl H2. Proces však môže prebiehať i reverzne, kedy enzýmy konvertujú H2 na protóny a elektróny použiteľné pre "pohon" bunkového metabolizmu.

Výskumníci sa už dlho zaoberali otázkou, ako pomocou protónov a elektrónov vyrobiť molekulárny vodík H2, bezuhlíkaté palivo, ktoré môže byť priamo spaľované na pohon aut alebo slúžiť na výrobu elektriny. Súčasné systémy, ktoré vyrábajú molekulárny vodík však majú veľkú nevýhodu v tom, že si vyžadujú vysoké teploty a drahé katalyzátory. To značne limituje ich uplatnenie na trhu.

Vedci narazili na problémy

Enzýmy, s ktorými pracovali vedci, namiesto toho dokážu byť účinné i pri bežných teplotách a vystačia si i s jednoduchými a lacnými materiálmi. Aj v prípade enzýmov však výskumníci narazili na dva problémy.

Prvým problémom je, že enzýmy vytvárajú svoju aktívnu formu vďaka spárovaniu. Akonáhle však vedci enzýmy odstránili z baktérii a umiestnili ich do roztoku, k spárovaniu dochádzalo iba minimálne a enzýmy ostávali neaktívne. Druhým problémom je, že použité enzýmy môže ľahko poškodiť kyslík, ktorý je prítomný vo vzduchu všade naokolo.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)