Veterná a solárna energia nedáva ekonomický zmysel, aj keď ich ceny klesajú

Minimálny pokles globálnej teploty

Ako uviedol vo svojom komentári, pri porovnávaní dvoch budúcich scenárov vychádzajú rozdiely v teplote na konci tohto storočia po celom svete zanedbateľne.

V prvom scenári podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry splnia všetky štáty svoje zelené záväzky a podiel solárnej a veternej energie vzrastie sedemnásobne. V druhom scenári sa už na Zemi nepostaví ani jeden solárny panel a ani jeden veterník.

Rozdiel v náraste globálnej teploty za 85 rokov bude len 0,0175 °C. Lomborg pritom vychádzal z oficiálnych modelov Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).

Lenže rozdiel v nákladoch by bol značný. Dánsky environmentalista vypočítal, že na dosiahnutie cieľov v oblasti veternej a slnečnej energie by sa muselo investovať až 2,5 bilióna dolárov.

Vyššie dotácie ako náklady na elimináciu

Jedným z dôvodov takého vývoja je fakt, že ani po maximálnom zvýšení podielu slnka a vetra vo výrobe energií sa nezníži výrazne oxid uhličitý v atmosfére. V skutočnosti by totiž prišlo len k polovičnému poklesu oproti oficiálnym plánom. Za to môžu záložné zdroje, ktoré sú nevyhnutné pri týchto typoch OZE. Záložné zdroje totiž produkujú oveľa viac emisií, keď suplujú slnko a vietor, pretože sú nespoľahlivé.

Podľa Lomborga sa v roku 2013 celosvetovo vyrobilo 635 TWh veternej energie, pričom celkové dotácie dosiahli 28 miliárd dolárov. To je zhruba 76 dolárov za každú eliminovanú tonu oxidu uhličitého. Celkové náklady budú dokonca ešte vyššie, a to až viac ako dvojnásobne.

Na druhej strane sa škody spôsobené z oxidu uhličitého odhadujú na päť dolárov za jednu tonu a náklady na elimináciu tony oxidu uhličitého sa v Európskej únii pohybujú na úrovni desať dolárov. Za lepšie klimatické podmienky tak ľudia platia osem a dvanásťkrát viac.

Jediným dôvodom sú dotácie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.