Enesco

Doplatok vs Ústavný súd

Následky prípadného rozhodnutia Ústavného súdu o protiústavnosti § 4 ods. 3 zákona o OZE. Článok vyšiel v prílohe ENERGO mesačníka Odpadové hospodárstvo 2015/09.

Doplatok vs Ústavný súd
Flickr
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky podali na Ústavný súd Slovenskej republiky („Ústavný súd“) návrh na začatie konania o súlade § 4 ods. 3 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby („Zákon o OZE“) s Ústavou Slovenskej republiky („Návrh poslancov“).

Mnohí výrobcovia elektriny, ktorým bolo na základe § 4 ods. 3 zákona o OZE odňaté právo na podporu formou doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty, očakávajú, že rozhodnutie Ústavného súdu o protiústavnosti daného ustanovenia by im mohlo prinavrátiť právo na podporu za rok 2015.

Malo by však takéto rozhodnutie automaticky za následok povinnosť distribučných spoločností vyplatiť podporu výrobcom elektriny za celý rok 2015? Nakoľko platí zásada, že rozhodnutia Ústavného súdu o protiústavnosti právnych predpisov v zásade nemôžu mať spätnú účinnosť, môže byť odpoveď na danú otázku predmetom ďalších sporov.

Konanie na všeobecnom súde

Výrobcovia elektriny riešia vzniknutú situáciu prevažne žalovaním distribučných spoločností na všeobecných súdoch. Podľa Občianskeho súdneho poriadku musí súd konanie prerušiť, ak dospeje k záveru, že predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou. V takomto prípade sa musí súd zároveň obrátiť na Ústavný súd na zaujatie stanoviska[i].

Prečítajte si tiež
Vyhnite sa „akcii 1508 reloaded“
Praktické rady aj pre prípad, že by situáciu vyriešil Ústavný súd.

K prerušeniu konania a podania návrhu na Ústavný súd však môže dôjsť iba v prípade, ak sudca na všeobecnom súde dôjde sám k presvedčeniu o protiústavnosti právneho predpisu. S ohľadom na

Návrh poslancov však možno predpokladať, že v mnohých prípadoch sudcovia s rozhodnutím vo veci radšej počkajú na stanovisko Ústavného súdu, a teda príslušné konania prerušia a s vecou sa obrátia na Ústavný súd. V takomto prípade by mal Ústavný súd spojiť predmetné konania spolu s Návrhom poslancov do jedného konania.[ii]

Ak následne Ústavný súd rozhodne o protiústavnosti napadnutého ustanovenia, mali by všeobecné súdy pokračovať v prerušených konaniach a priznať žalobcom ich nárok na podporu. Je však uvedený postup legitímny, ak súhlasíme so záverom, že účinky rozhodnutia Ústavného súdu nemôžu byť retroaktívne?

Princíp zákazu spätnej účinnosti podľa nášho názoru neplatí absolútne a treba ho posudzovať vo vzťahu ku každému konaniu osobitne. Dôvodom je okrem iného aj samotná existencia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho prerušenie konania. Predmetné ustanovenie by strácalo zmysel, ak by sa rozhodnutie Ústavného súdu nedalo zohľadniť v konaní, ktoré bolo prerušené.

Dôležité je taktiež podotknúť, že daný princíp nie je v žiadnom predpise vyslovene uvedený a vyvodzuje sa zo všeobecného zákazu retroaktivity, podstatou ktorého je neprípustnosť zásahov do právne uzavretých právnych vzťahov (práv a povinností). Ďalej možno tento princíp vyvodiť zo zákona o organizácii ústavného súdu, a to napríklad z § 41a podľa ktorého právny predpis, ktorý bol vyhlásený za protiústavný, stráca účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov alebo tiež z § 41b ods. 2, podľa ktorého právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté.

Z uvedeného vyplýva, že predmetný princíp sa aplikuje v tom zmysle, že rozhodnutím Ústavného súdu nemožno spätne meniť, rušiť či zakladať subjektívne práva a povinnosti vzniknuté v minulosti na základe v tom čase účinného predpisu.[iii]

Zákaz spätnej účinnosti rozhodnutia Ústavného súdu sa preto netýka situácií, keď na základe určitého právneho predpisu (dodatočne vyhláseného za protiústavný) nebolo možné uplatniť si právo. Zánikom takéhoto predpisu totižto iba odpadne dôvod, pre ktorý nebolo možné právo uplatniť.

To znamená, že prípadné rozhodnutie Ústavného súdu o protiústavnosti § 4 ods. 3 Zákona o OZE bude mať za následok neexistenciu ustanovenia zakotvujúceho „nemožnosť uplatnenia si práva“, pričom aplikovateľná bude iba právna úprava, podľa ktorej majú výrobcovia elektriny právo na podporu. Priznaním podpory tak nedôjde k spätnej účinnosti, ale k aplikácii aktuálne platných právnych predpisov.[iv]

Alternatívne riešenia

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(2)