Obmedzenie emisií zo spaľovacích zariadení zvýši náklady o viac ako 200 miliónov eur

Smernica stanovuje pravidlá kontroly emisií SO₂, NO_x a TZL do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (z angl. medium combustion plants – MCP, t.j. pre spaľovacie zariadenia s menovitým tepelným príkonom (MTP) od 1 MW vrátane do 50 MW).

Návrh smernice EPaR o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení postaví v prípade prijatia smernice v navrhovanej podobe pred prevádzkovateľov veľa problémov, ktoré budú musieť riešiť. Hlavným problémom je prijatie opatrení, pre ktoré budú musieť prevádzkovatelia vysoké požiadavky na dodržanie emisných limitov v termínoch navrhovaných v smernici.

Realizácia takýchto opatrení je spojená s niekoľkými dôsledkami:

• vysoké investičné náklady,

• zvýšené prevádzkové náklady,

• zvýšenie vlastnej spotreby energie (hlavne elektriny, ale aj tepla),

• zníženie produkcie alebo zvýšenie spotreby palív,

• zvýšenie produkcie skleníkových plynov.

Vplyvmi návrhu smernice (v znení z 3. júla 2014 – pozn. red.) na prevádzkovateľov týchto zariadení sa venovali Dr. Ing. Jozef Šoltés, CSc. a Ing. Jaroslav Šoltés z Národnej energetickej spoločnosti na konferencii VYKUROVANIE 2015, ktorá sa uskutočnila v marci tohto roku v Starej Ľubovni.

Podľa autorov tvoria zo zariadení, ktorých sa priamo dotkne smernica, najväčší počet kotle na zemný plyn (12 571 ks), kotle na tuhé palivo (246 ks), kotle na biomasu (143 ks), spaľovacie motory na bioplyn (120 ks) a dieselové motory (106 ks), v menšom počte sú to aj spaľovacie motory na zemný plyn, kotle na kvapalné palivo, kotle na odpadnú biomasu, kotle na bioplyn a spaľovacie turbíny na zemný plyn.

Náklady na realizáciu opatrení

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.