KI

Slovenský trh s energiami zaostáva za Českom o dva roky

Slovenský trh s elektrinou a plynom je zaostalejší ako český. Na druhej strane je vyspelejší ako energetický trh v Poľsku. Takéto závery vyplývajú z vyjadrení alternatívnych dodávateľov. Vo všetkých uvedených krajinách teda prebieha liberalizácia odlišným tempom.

Slovenský trh s energiami zaostáva za Českom o dva roky

Rovnaké produkty – rôzne ceny

Podľa generálneho riaditeľa Energie 2 Davida Vlnku každý z trhov, na ktorom pôsobia, je špecifický a liberalizácia na ňom pokročila rôzne. Preto tvrdí, že aj keď ich spoločnosť poskytuje rovnako kvalitné služby a produkty, ceny pre konečných zákazníkov sú rôzne.

Rovnako tak odlišné sú aj podmienky pre pôsobenie dodávateľov. “Zjednodušene možno povedať, že najlepšie podmienky pre firmy dodávajúce zemný plyn a elektrinu v strednej Európe sú v Českej republike, nasleduje Slovensko a Poľsko,“ povedal Vlnka. V každom sa iným spôsobom implementuje európska legislatíva, iným spôsobom sú prijímané energetické balíčky a iná je aj ochota liberalizovať trh samotný.

„Český trh je v porovnaní so slovenským a poľským najliberalizovanejší a umožňuje dodávateľom skutočnú voľnú súťaž, z ktorej v konečnom dôsledku ťaží zákazník,“ pokračoval Vlnka. Široká konkurencia tak tlačí ceny dole a odberatelia si môžu vyberať. Slovenský trh s energiami je zhruba o dva roky oneskorený za českým, keď ešte len v septembri 2012 vstúpil do platnosti zákon implementujúci smernice EU o liberalizácii predaja energií, takzvaný tretí energetický balíček.

Politizácia na Slovensku

Podobne zaostalosť slovenského trhu s energiami za našimi západnými susedmi vidí aj konateľ spoločnosti Slovakia Energy Jiří Pisařík. Podľa neho je zásadný rozdiel v regulácii a politizácii. V Čechách totiž Energetický regulačný úrad reguluje len prirodzený monopol, na Slovensku okrem toho zasahuje aj do cien za dodávku jednotlivým dodávateľom.

„Dodávatelia si môžu nechať schváliť maximálne ceny v rovnakej výške ako dodávateľ s počtom odberných miest vyšším ako 500 tisíc, čo je SPP,“ vysvetlil Pisařík. Alternatívci poukazujú aj na fakt, že slovenský regulátor nebdie vždy nad minimálnou možnou cenou za regulované položky. Ako príklad uvádzajú navýšenie poplatku za cezhraničný kapacity pre vstupné body do plynovodu zo západu – Lanžhot a Baumgarten o viac ako 100 percent pre spoločnosť Eustream.

Pisařík upozorňuje aj na politický vplyv na trh s energiami, čo ho robí značne nepredvídateľným. „Nakoľko si slovenská vláda vzala ceny energií ako nástroj svojej politickej propagandy, spôsobuje to, že sa tento trh nevyvíja tak dynamicky ako v Česku,“ dodal Pisařík.

Poľsko je posledné

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Diskusia(0)