Ošemetná jadrová otázka

V Návrhu energetickej politiky SR, ktorú zverejnilo ministerstvo hospodárstva tento mesiac, odôvodňuje rezort potrebu vybudovania nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice práve snahou o zvýšenie energetickej bezpečnosti krajiny.

Zdá sa, že úradníci na ministerstve hospodárstva sa snažia presvedčiť občanov, že Slovensko je na pokraji zničujúcej vojny, v ktorej stojí samo proti všetkým, takže si musí zabezpečiť národnú sebestačnosť vo výrobe elektriny. Ktovie, čoho sa ešte dočkáme, možno príde na rad aj intenzifikácia lúk a pasienkov v záujme dosiahnutia potravinovej bezpečnosti v dodávke kávy, čaju alebo citrusového ovocia. Napokon podobné pokusy zažilo Slovensko v 50. rokoch minulého storočia s ryžou.

Únia zatiaľ svoje „bezpečnostné chúťky" sústreďuje najmä na energetické suroviny, ktorými fyzicky nedisponuje  -  predovšetkým ropu a plyn. Rozvoj voľného obchodu s elektrinou medzi krajinami naopak intenzívne podporuje i dotuje. Na Slovensku, zdá sa, opäť platí, že cudzie nechceme.

Kŕčovitá snaha ministerstva vpratať do energetického mixu krajiny aj ďalší jadrový zdroj energie, ktorý Slovensko nepotrebuje, je evidentná už aj z toho, že samotné ministerstvo si v koncepciách protirečí. V Správe o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny z júla tohto roku - teda len štyri mesiace pred vydaním stratégie energetickej politiky - to isté ministerstvo totiž tvrdí, že „na dosiahnutie vyrovnanej spotreby a výroby elektriny a pri predpokladanej výstavbe obnoviteľných zdrojov v SR do roku 2030 nebude potrebná na účel pokrývania spotreby elektriny na území SR výstavba žiadnych ďalších väčších zdrojov, okrem už rozostavaných".

Takže ministerstvo hospodárstva súhlasí s tým, že nový jadrový zdroj Slovensko nepotrebuje, ale zároveň súhlasí s tým, že ho potrebuje. Výsledkom je, že už spúšťa proces posudzovania vplyvov  stavby na životné prostredie.

O tom, že nový zdroj v Jaslovských Bohuniciach neprinesie pre spotrebiteľov elektriny žiadnu úsporu, ale zvýšené náklady, netreba vôbec pochybovať. Elektriny je v Európe dosť. Ruský Rosatom, ktorý sa začína zaujímať o investíciu, požaduje vládne záruky pre návratnosť investície.

Tie záruky však nie sú bohumilá činnosť zadarmo. Na ich konci je frustrovaný platca, ktorý sa raz spýta, či tie milióny eur v dotáciách, alebo v cene elektriny boli jeho členským príspevkom v novom zväze slovensko-ruského priateľstva.

(Článok vyšiel v mesačníku Energo, 2013/11)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.