Minister financií Peter Kažimír zverejnil materiál s názvom
Program stability SR na roky 2013 až 2016. Slovensko k tomu
zaväzuje dokument „Pakt stability a rastu“ na úrovni EÚ.
Pripomienkovať ho možno iba štyri dni, podľa predkladateľa je to
práve z dôvodu krátkosti termínu na predloženie do
Európskej komisie.
Podstatná časť návrhov sa týka regulovaných cien energií. Tie by
podľa vlády mali rásť len veľmi mierne a pohybovať by sa mali
približne na minuloročných hodnotách.
V otázke zvyšovania podielu energetických daní sa vláda
vyjadruje opatrne, pričom konštatuje, že v prípade daňového zaťaženia
fosílnych palív existuje na Slovensku len obmedzený priestor na
zvyšovanie jej sadzby.
V spotrebných daniach z pohonných hmôt (benzínu a nafty)
považuje vláda za limitujúci prvok konečnú cenu, ktorá by mala byť
konkurencieschopná v rámci regiónu. „Už dnes je cena
benzínu vyššia ako priemerná cena v okolitých krajinách. Cena
nafty, ktorej spotreba je veľmi cenovo elastická, už dnes dosahuje
priemernú úroveň v rámci regiónu. Privysoké daňové zaťaženie
pohonných hmôt by preto v prípade SR vzhľadom na jeho geografické
špecifiká predstavovalo riziko nenaplnenia očakávaného výnosu dane,“
konštatuje materiál ministra financií.
Čítajte: Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016 – časť energetika (spoplatnené)
Zásadnejšie zvýšenie sadzieb u ostatných energetických daní
(elektriny, uhlia a zemného plynu) by podľa vlády pôsobilo
mimoriadne regresívne, takže by dochádzalo k neúmernému
zaťaženiu nízkopríjmových domácností. Zvyšovanie sadzieb v prípade
Slovenska vláda nepovažuje za jedinú alternatívu zvýšenia podielu
energetických daní na daňovom mixe krajiny.
Pre zvýšenie daňových výnosov vláda uvažuje o zrušení úľav z daní
z elektriny, uhlia a zemného plynu. „Na Slovensku v
súčasnosti existuje relatívne vysoký počet týchto dobrovoľných
oslobodení. Ich zrušenie by prispelo k zvýšeniu výnosu
o približne 50 mil. eur ročne,“ uvádza sa
v materiály.
Výdavky na znižovanie vplyvov zmeny klímy a na ochranu životného
prostredia sa podľa vlády medziročne zvýšili o 50 %.
Ovplyvnené je to najmä príjmami z predaja emisných kvót v schéme
EU ETS a čerpaním EÚ fondov. Vláda chce pripraviť tzv.
nízkouhlíkovú stratégiu, v ktorej má určiť také regulácie na
znižovanie emisií, ktoré budú nákladovo efektívne. „Zároveň sa
prehodnotí podpora obnoviteľnej energie, kombinovanej výroby
elektriny a tepla a ťažby uhlia s cieľom nákladovo
efektívne dosiahnuť ciele EÚ a minimalizovať negatívne dopady na
ceny elektriny,“ objasňuje predkladateľ v materiáli.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.