Bratislava – Tisícky ministrov, vládnych vyjednávačov, firiem, novinárov a aktivistov. Práve tí sa v súčasnosti stretli v Doha, hlavnom meste Kataru na Klimatickej konferencii Spojených národov (COP). V poradí osemnáste konferencia je poslednou príležitosťou na dohodu o druhom záväznom období Kjótskeho protokolu - Kjóto 2. Prvé totiž končí 31. decembra 2012.
Japonsko, Rusko a Nový Zéland povedali nie
Kjóto 2 je kľúčovým faktorom pre pokračovanie negociačného procesu na vytvorenie globálneho režimu znižovania emisií skleníkových plynov.
Prvá fáza Kjótskeho protokolu zahŕňala takmer 64 percent emisií rozvinutých krajín v referenčnom roku 1990 a pôvodná ambícia protokolu bolo zníženie o 5,2 percenta oproti nemu.
Nakoniec USA protokol neratifikovali, keď Clintona v prezidentskom kresle vystriedal G.W. Bush a Kanada stanovené záväzky neplnila až nakoniec koncom minulého roka z protokolu odstúpila.
Japonsko, Rusko a Nový Zéland pred Doha prehlásili, že žiadne záväzky do druhého obdobia nepodpíšu.
Druhá fáza Kjótskeho protokolu tak zahŕňa len zlomok pôvodných signatárskych krajín. Európsku úniu, Chorvátsko, Island, Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Bielorusko a Austráliu. Pokrýva tak len necelých 15 percent globálnych emisií. Toto pokrytie je však nielen výsledkom odstúpenia rozvinutých krajín, ale aj toho, že ťažisko produkcie skleníkových plynov sa pomaly presúva z rozvinutého do rozvojového sveta, najmä do Číny, Indie a Brazílie.
Kľúčové financovanie
Spomínané rozvinuté krajiny okrem Austrálie už aj zverejnili svoje kvantitatívne ciele na obmedzovanie a znižovanie emisií pre druhú fázu. Tieto ciele sa ale rozvojovým krajinám vidia málo ambiciózne. Aliancia Malých Ostrovných Štátov, ktoré sú asi najviac ohrozené klimatickou zmenou kvôli stúpajúcej hladine oceánov, obviňuje napríklad EÚ, že aj prípadné 30 percentné zníženie emisií je len vo vlastnom ekonomickom záujme EÚ.
V súčasnosti má EÚ stanovený záväzok 20 percent, potvrdený aj legislatívne, s prípadným zvýšením na 30 percent, ak „na záväzok pristúpi aj ďalšia významná rozvinutá krajina“. Keďže sa ale deje pravý opak, je veľmi nepravdepodobné, že EÚ navýši svoje percentá do roku 2020.
Kľúčovým pre všetky dohody, bez ohľadu na termíny, je ale financovanie. Bez toho, aby rozvinuté krajiny okrem záväzkov poskytli aj financie na adaptačno-mitigačné opatrenia v rozvojových krajinách, nepristúpia tieto na žiadnu globálnu dohodu o záväzkoch.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.