Kým vo svete uvažujú ako centrálne zásobovať teplom obytné a polyfunkčné domy v historických centrách či na sídliskách, na Slovensku sme svedkami odpájania objektov a budovania najmä panelákových, malých domových kotolní na plyn.
Centrálne zásobovanie je pritom oveľa ekologickejšie a z dlhodobého hľadiska lacnejšie, ako malé domové kotolne.
Eko – logicky
Nová ozdoba panelákov - lesklé, oceľové komíny pripevnené na panelákoch produkujú emisie, ktoré znečisťujú ovzdušie sídlisk.
Je preto zaujímavé, že mestá sa snažia znižovať emisie, organizujú dni bez automobilov v mestách, ale zároveň povoľujú stavbu malých domových kotolní, ktoré produkujú smog priamo na sídliskách.
Pritom naopak veľké teplárne, viď Bratislavská teplárenská spoločnosť majú svoje zdroje umiestnené u nás v okrajových častiach mesta a emisie sú prísne kontrolované ministerstvom životného prostredia a následne aj Európskou úniou.
Sporne úsporné
Na Slovensku sa pomerne často diskutuje o výhodách či nevýhodách centralizovaného zásobovania teplom v porovnaní s využívaním a budovaním vlastných plynových kotolní. Hlavným porovnávacím kritériom pre občanov je najmä cena za jednu kilowatt hodinu, čo však môže viesť k skreslenému výsledku.
Okrem znečisťovania prostredia, neporovnateľnej bezpečnosti obyvateľov je totiž spochybniteľná aj regulácia cien zemného plynu pre takéto veľkosti zdrojov.
Zrátané a podčiarknuté, na získanie reálneho posúdenia vhodnosti jednotlivých možností treba zvážiť viaceré aspekty.
Aspekty pri posudzovaní
1.) Odpojením od CZT sa automaticky nezníži spotreba tepla a náklady majiteľov bytov na teplo.
2.) v rámci CZT možno dosiahnuť značné úspory pri odbere a platbách za teplo, a to vyregulovaním systému vykurovania, zateplením domu a výmenou okien a dverí. Tieto opatrenia by sa mali realizovať pred vybudovaním vlastnej kotolne. Ak by sa k zatepleniu pristúpilo po výstavbe kotolne, bude kotolňa pravdepodobne predimenzovaná, čo podstatne zvýši náklady na teplo;
3.) pri kalkulovaní ceny tepla získaného z vlastnej domovej kotolne a času návratnosti treba rátať nielen s cenou samotného vykurovacieho média (napríklad zemného plynu), ale aj s ostatnými nákladmi (s cenou vody a elektrickej energie využívanej pri vykurovaní, nákladmi na údržbu, kontrolu a obsluhu kotla, nákladmi na úhradu nového kotla vrátane úrokov z úveru, poplatkom za odpojenie od CZT atď.);
4) o vlastnú kotolňu sa musí jej prevádzkovateľ starať v zmysle príslušnej legislatívy (zákona č. 99/2007 Z. z., ktorý dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, ako aj zákona č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
V prípade pripojenia sa do systému CZT sa povinnosti prenášajú na dodávateľa, na ktorého sa vzťahuje zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Významným faktorom je aj to, že pri vlastnej kotolni chýba v prípade poruchy kotla záložný kotol.
Vladimír Raček je riaditeľ Bratislavskej teplárenskej spoločnosti.
Bratislavská teplárenská spoločnosť, ktorá vyrába a distribuuje teplo pre mestské časti Dúbravka, Karlova Ves, Staré mesto, Nové mesto a Ružinov.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.