Bratislava – Bridlicový plyn mení tvár americkej energetiky
a stáva sa čoraz výraznejšou veličinou v kalkuláciách
energetických skupín. V súčasnosti tak lacná americká produkcia
plynu dokonca stopla aj jeden z najambicióznejších zámerov
skupiny Exelon v Spojených štátoch. Koncern práve zastavil
výstavbu jadrovej elektrárne v americkom Texase. „Reagovali
sme na zníženie cien zemného plynu i ekonomické podmienky,“
cituje spoločnosť portál World Nuclear News.
Koniec
po piatich rokoch
Projekt pritom neskončil v rovine úvah. Exelon,
najväčší americký výrobca elektriny, svoj zámer oznámil už pred
piatimi rokmi, pričom ešte donedávna na projekte jadrovej elektrárne
prebiehali prípravné práce.
Dnes už je jasné, že nové jadrové
zariadenie watty vyrábať nebude. Pritom nejde o ojedinelý
prípad. Lacná energokomodita z bridlíc sa zrejme podpíše ešte
výraznejšie na budúcich energetických projektoch v Spojených
štátoch.
„Nové komerčné jadrové elektrárne sú preto
nerentabilné dnes i v blízkej budúcnosti,“ pokračuje
spoločnosť Exelon. Pričom práve americký koncern viac ako 90 percent
svojej elektriny „ťaží“ z jadra.
Konkurenčná výhoda
Na druhej strane lacný bridlicový plyn sa na európskej energetike
podieľa len nepriamo. Predovšetkým zvyšuje napríklad i konkurenčnú
výhodu amerických spoločností. „Ceny spotového plynu v USA
sú trikrát lacnejšie ako spotové ceny v Európe.
To je obrovská
konkurenčná výhoda ich celého priemyslu vôbec voči priemyslu
európskemu,“ vyhlásil pre energie-portal.sk Marek Senkovič,
hlavný ekonóm rafinérie Slovnaftu. Podľa jeho slov totiž zatiaľ
Spojené štáty nedokážu technicky zabezpečiť jeho výraznejší export.
Naprieč energetikou
Zároveň však plyn ťažený z horniny nie je „problémom“
len jadrových koncernov. Rovnako totiž dopadá aj na ostatné
energokomodity. „V súčasnej dobe sa do popredia dostáva
skôr extrémne lacný zemný plyn ťažený z bridlíc,“
nadväzuje Zoltán Csiba, analytik spoločnosti Capital Markets.
Pričom podľa jeho slov, bridlicový plyn bude stáť za zmenami
napríklad aj v ťažbe uhlia.
„Skrátka je fenoménom doby,
ktorý s odstupom času a hlavne nenápadne prispeje k
zásadným zmenám v uholnom priemysle,“ uzatvára.
Neznáma Európa
Európa však vo využívaní, či aspoň skúmaní jeho potenciálu za
Amerikou zaostáva asi desať rokov. Najvýraznejšou krajinou
angažujúcou sa v jeho dobývaní totiž zostáva Poľsko. Napriek
tomu je otázne ako sa k bridliciam postaví Európska únia
a predovšetkým štáty, ktoré jeho zdroje nemajú.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.