Brusel - V celosvetovom meradle bude v sektore
energetiky treba preinvestovať trilióny eur už v najbližších
rokoch, tvrdí generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty
Urban Rusnák.
Nepoznaná
budúcnosť
Pritom, podľa slov Urbana Rusnáka, i nevyhnutné investície
čelia problémom. Sú zneisťované „vysokým počtom politík,“
rovnako i názorovým sporom medzi investormi a spotrebiteľmi.
Zároveň dochádza k prelomu v technológiách.
„Sme svedkami širokého rozvoja alternatívnych zdrojov
energetiky, pričom sú sčasti dotované štátmi,“ pokračuje
slovenský diplomat.
„Dnes je preto ťažké odhadnúť a urobiť správne
rozhodnutie o investíciách do projektov v energetike, ktoré majú
životnosť tridsať, štyridsať, či až šesťdesiat rokov,“
pokračuje Urban Rusnák.
Príčina je jednoduchá. Dopredu dnes nikto nevie odhadnúť, aká
spotreba toho či onoho druhu energie v najbližších dvadsiatich
rokoch.
Strata rovnováhy
Problematické sú i vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi
energonosičov. Kým krajiny produkujúce a vyvážajúce ropu či plyn
sú závislé od exportu týchto surovín, hlavní spotrebitelia, ako
napríklad EÚ, si dávajú za cieľ znižovať závislosť od týchto surovín
a zavádzajú alternatívne zdroje energií.
Pritom v niektorých prípadoch sú rozpočty krajín vyvážajúcich ropu
(OPEC) alebo Ruska až do výšky 70 percent tvorené exportmi ropy
a plynu.
Práve preto podľa Rusnáka je nutné hovoriť o potrebe
rovnováhe v spoločných záujmoch medzi výrobcom a klientom.
Protichodné tendencie
Vývozca totiž musí suroviny objaviť, geologicky zabezpečiť
infraštruktúru, vyťažiť ich a prepraviť na trh. Celý proces od
objavenia ložísk uhľovodíkov až po ich zavedenie na trh trvá sedem až
desať rokov. A na to, aby sa investovali ťažké miliardy do nálezísk,
producenti by mali dostať garancie o odbere ropy a plynu. Inak
by to bola pre nich čistá strata.
Na druhej strane, spotrebitelia sa pri vysokých cenách energií
logicky snažia znížiť spotrebu energie. „Musíme riešiť rovnicu
o mnohých neznámych. Nevieme, aká bude v priebehu dvadsiatich
rokov spotreba, ako ďaleko pokročíme v efektívnosti využívania
energetických surovín, čiže koľko energie dokážeme ušetriť,“
podotýka Urban Rusnák.
„Zároveň nevieme, aké budú ceny, ale pravdou je, že doba
lacnej ropy a lacného plynu už pominula. Nehrozí nám, že dôjde
k vyčerpaniu zásob fosílnych palív. Otázka je, kde sa nachádzajú
a za akú cenu sa ku nim dostaneme,“ uzatvára Rusnák.
Japonsko a Nemecko
Podľa generálneho tajomníka Sekretariátu Energetickej charty je i
preto ťažké predpovedať, ako sa budú vyvíjať ceny energií
v najbližšom období. Nie je známe, ako sa budú napríklad vyvíjať
objemy ťažby a výroby energie, pričom upozornil, že do
tohto procesu vážne zasahujú aj politické rozhodnutia. Po zemetrasení
a cunami v Japonsku sa tamojšia vláda rozhodla odstaviť jadrové
elektrárne. To isté plánuje Nemecko v Európe. Ale chýbajúce
objemy energie bude treba niečím nahradiť.
Podľa Rusnáka to budú práve fosílne palivá, lebo iné technológie
nie sú natoľko schopné, aby tieto chýbajúce objemy mohli nahradiť.
„Dochádza k významných technologickým zmenám a posunom.
Keď Japonsko vycúva z jadrovej energetiky, bude to znamenať
výrazný nárast ceny plynu. A toto sa deje v globálnom meradle,
lebo trhy sú dnes poprepájané,“ upozornil Rusnák.
Nutné prognózy
Všetko dokopy dáva veľmi zložitú predpoveď toho, čo potrebujeme.
Spotrebiteľské štáty potrebujú určité prognózy, aby vedeli naplánovať
svoju ekonomiku a aj to, koľko dokážu ušetriť. Istotu do
budúcnosti potrebujú aj energiu produkujúce a dodávajúce štáty,
ktoré musia zainvestovať významné zdroje, aby vedeli zásobovať svet
energiou aj o desať až dvadsať rokov.
Kto je Urban Rusnák
- Slovenský diplomat
- Generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty
- Bývalý veľvyslanec SR na Ukrajine
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.