Plus mínus týždeň. Ekobudúcnosť vec verejná a Slovenské vodové povstanie

Nemecké spanilé jazdy európskou energetikou pod vlajkou zelenej budúcnosti sa potykajú s ďalším úskalím. Chuť doplácať na odstavovanie jadra má totiž čoraz menej domácich podnikov.

Nie je to ničím prekvapujúce. Obavy z opakovania fukušimskej tragédie sú totiž v nemeckých priemyselných kruhoch citeľne slabšie, ako obavy z ekonomického vývoja eurozóny. Rovnako i hrozbu tsunami v Nemecku top manažéri ľahkovážne podceňujú.

Na druhej strane Merkelovej vláda v tomto smere pristupuje zodpovednejšie, aj keď sa neobáva ani tak prírodnej katastrofy, ako skôr pobúrenia verejnosti so silou tsunami, ak by z populárneho, i keď hazardného ekoprogramu ustúpila. Práve preto si Aplauz týždňa vyslúžil nemecký priemyselný zväz BDI za názor, že čo verejnosť chce, nech si i zaplatí.

Zväz naznačil, že výraznejšie presunutie nákladov za obnoviteľné zdroje na bedrá domácnosti by bol príspevok na zamestnanosť v krajine. Logika vyhlásenia je nesporná, práve preto i účinok bude minimálny. Už len preto, že eko-logika nepustí.

Mínus týždňa – Slovenské vodové povstanie

Paradoxne, kým v Nemecku sa verejnosť búri proti jadru, na Slovensku je opačný problém. Len zajtra by sa v Banskej Bystrici mal začať protest práve proti obnoviteľným zdrojom. Cieľom odporu sa stali malé vodné elektrárne. Teda jeden z mála obnoviteľných zdrojov, pre ktoré má Slovensko vytvorené relatívne vhodné podmienky.

Aktivisti chystajú protestný pochod a dokonca i protestný splav. Plťkovým protestom chcú účastníci poukázať na súčasnú situáciu a ďalekosiahle negatívne dopady vodných elektrární na životné prostredie.

Nechajme na chvíľu bokom úvahy, o čo je napríklad ťažba a spaľovanie uhlia ekologickejšie. Aj keď odpoveď by určite bola pozoruhodná. Sústreďme sa práve na situáciu okolo výstavby malých vodných elektrární na Slovensku.

Za dynamickú ju totiž môžno označiť len v porovnaní s eróziou prvohôr. Každý potenciálny investor totiž čelí tisícom byrokratických úkonov, pričom čerešničkou na torte býva vyjednávanie s hŕstkou spravidla učiteľov a lekárov v miestnom zastupiteľstve. Prípadne rokovania s rybármi a ďalšími člnkujúcimi sa autoritami, ktorí v duchu tradícií vlády Národnej fronty na rozhodovaní participujú.

Preto sa o Wat(t)erlo týždňa zaslúžil práve envirorezort, ktorý – vyplašený ako Merkelová po Fukušime – plánuje namiesto konzistentného názoru prehodnocovať schválenú stratégiu rozvoja obnoviteľných zdrojov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.