100 rokov republiky v energetike: Slovensko v roku 1918 výrazne zaostávalo | ENERGIE-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
VSDS
INNOGY

100 rokov republiky v energetike: Slovensko v roku 1918 výrazne zaostávalo

Priemysel a poľnohospodárstvo boli prvými sektormi, ktoré získali prístup k elektrine. Domácnosti elektrinou najprv len svietili.

spotreba elektriny

Foto: Výstavba elektrárne v Hodoníne. Foto: ČEZ

Slovenská a česká energetika sa v priebehu 100 rokov premenili na nepoznanie. Energetický priemysel prvej republiky dosahoval v porovnaní so svetom vysokú úroveň – novovzniknuté Československo bolo na deviatom mieste v priemernej výrobe elektrického prúdu na obyvateľa, zatiaľ čo dnes sa pohybuje v tretej desiatke.

Foto: Výstavba elektrárne Hučák v Hradci Kralové zač. 20. storočia. Zdroj: ČEZ

V dobe vzniku ČSR sa elektrina používala najmä v priemysle a poľnohospodárstve. Medzi priekopníkmi elektrifikácie, predovšetkým v českej časti republiky, boli píly, mlyny, textilné podniky či sklárne.

„K domácnostiam si razila cestu postupne, často vo forme prebytkov predávaných podnikmi,“ zhrnul hovorca ČEZ Roman Gazdík.

Na margo českých krajín dopĺňa, že za systematickou elektrifikáciou paradoxne nestáli ani tak požiadavky priemyslu – ten si bol schopný zaobstarať dostatočne lacnú energiu sám. Rozhodujúce boli nároky (v tom čase veľmi rozsiahleho) poľnohospodárskeho sektora.

Foto: ČEZ

„Nedostatok pracovných síl viedol k tomu, že farmári hľadali náhradu ľudskej práce v strojoch. Začali tak vznikať malé elektrárne s lokálnymi distribučnými sieťami,“ doplnil Gazdík.

V Čechách 40 %, u nás 4 %

Východisková pozícia českej a slovenskej časti štátu však bola veľmi rozdielna. V roku 1918 mala prístup k elektrine v Čechách na Morave a v Sliezsku už zhruba tretina obyvateľov. V samotných Čechách, ktoré boli priemyselným jadrom celej republiky, to bolo dokonca 40 %.  

„Na Slovensku boli k elektrickej sieti pri vzniku republiky pripojené naproti tomu len dve percentá miest a obcí,“ pokračuje Gazdík.

Foto: Výstavba nového vodného diela Spytihněv v 30. rokoch. Zdroj: ČEZ

Spotreba domácností bola oproti dnešku výrazne menšia. Československá domácnosť s prístupom k elektrine spotrebovala v roku 1918 ročne v priemere 100 kWh, čo by dnes priemernej domácnosti nevystačilo ani na dva týždne.

„Situácia sa rýchlo začala zlepšovať po roku 1919, kedy Národné zhromaždenie prijalo zákon o všeobecnej elektrifikácii. Novo vzniknuté a vládou podporované energetické spoločnosti vybudovali až 500 km rozvodných sietí za rok,“ uviedol hovorca ČEZ.

Elektrický prúd sa v domácnostiach najprv využíval hlavne na svietenie. Až neskôr, v súvislosti s klesajúcou cenou, pomocou elektriny začali ľudia aj variť, kúriť a využívať ju na pohon domácich spotrebičov. 

Foto: Dobové porovnanie cien. Zdroj: ČEZ

Spotreba elektriny v ČSR od roku 1918 s rozvojom ekonomiky a hospodárskym rastom kontinuálne rástla. Počas 20. rokov záujem o elektrinu rástol kvôli postupnej mechanizácii výroby a rozsiahlej investičnej výstavbe. K poklesu došlo prvýkrát až v roku 1931 v období Veľkej hospodárskej krízy.

Za socializmu sa plytvalo

Obnova hospodárstva po druhej svetovej vojne dodala dopytu po elektrine ďalší impulz. Výkon elektrární sa v päťdesiatych rokoch zdvoj až strojnásobil. Kontinuálny rast pokračoval s tým, ako elektrinu čím ďalej viac využíval nielen priemysel, ale aj domácnosti.

„Socialistický systém sa však vyznačoval v sektore nakladania s energiami veľkým plytvaním spôsobeným okrem iného aj umelo udržiavanou nízkou cenou elektriny,“ dodáva Gazdík.

Pokles spotreby v 90. rokoch tak podľa neho nebol vyvolaný len zmenou štruktúry priemyselných firiem, ktorá súvisela s transformáciou celej ekonomiky. Pod zníženie spotreby sa podpísal aj tlak trhu na efektívnejšie nakladanie s energiami.

Skupina ČEZ pripravila k 100. výročiu prvej československej republiky celý informačný seriál. Mapuje vývoj energetiky od vzniku ČSR až do dneška.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Marcel Vrátný: Od plynu sa hneď neodstrihneme, pomôžu nám však odpady aj biomasa

Marcel Vrátný: Od plynu sa hneď neodstrihneme, pomôžu nám však odpady aj biomasa

Bez plynu to hneď nepôjde. Teplárne však majú stratégiu, ktorou chcú zabezpečiť diverzifikáciu svojej palivovej základne, tvrdí šéf štátneho teplárenského holdingu.

Andrej Juris: Nadvýnosy z drahej elektriny končia u výrobcov, pri nižších cenách ich dotujeme

Andrej Juris: Nadvýnosy z drahej elektriny končia u výrobcov, pri nižších cenách ich dotujeme

Cenový vývoj na trhu s plynom naznačuje nárast regulovaných cien v roku 2023 o 100 %, zdraženie plynu pre ohrozené skupiny by sa však dalo stlmiť, hovorí vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk predseda ÚRSO Andrej Juris.

Je povinná fotovoltika na každej novej budove dobrý nápad? (ANKETA)

Je povinná fotovoltika na každej novej budove dobrý nápad? (ANKETA)

Mapovali sme názory odborníkov na najnovšie návrhy Európskej komisie.