Zateplením bytovky sa mení aj rozpočítavanie nákladov na teplo

Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie v bytovom dome je často zložitým rébusom. Byty orientované na slnečné južné alebo západné strany, nachádzajúce sa v strede bytového domu spotrebujú ročne menej tepla ako bytové jednotky so severnou alebo východnou orientáciou, či situované nad nevykurovanými priestormi alebo pod nezateplenou strechou.

Tento hendikep sa pri rozpočítavaní nákladov na teplo zohľadňuje prostredníctvom tzv. “polohového” koeficientu, upravujúceho hodnotu nameraných jednotiek o určitú konštantu na základe polohy a orientácie miestností v byte. Potreba tepla v takýchto bytoch je totiž spravidla značne vyššia, v starších domoch aj o 30 až 50 % viac než vo výhodnejšie situovaných jednotkách.

Čo však v prípade, že bytový dom prejde celkovou rekonštrukciou, vrátane zateplenia vonkajšieho plášťa? Ako sa tieto úsporné opatrenia prejavia na potrebe tepla v znevýhodnených bytoch? Je nutné naďalej upravovať indikované jednotky odčítané z pomerových rozdeľovačov tepla polohovými koeficientami?

Bytový dom pred a po rekonštrukcii

Na túto otázku hľadal odpoveď Jozef Buzaši zo Stavebného bytového družstva Banská Bystrica v rámci príspevku “Vplyv polohových koeficientov na rozpočítanie nákladov dodávky tepla,” prezentovanom na vlaňajšej konferencii Vykurovanie 2017. Objektom skúmania bol bytový dom v Banskej Bystrici postavený začiatkom 70. rokov minulého storočia.

Nachádza sa v ňom 24 bytov na ôsmich poschodiach. Na každom poschodí je jeden jednoizbový byt s podlahovou plochou 25,36m 2 , jeden dvojizbový byt s podlahovou plochou 61,51m 2 a jeden trojizbový byt s podlahovou plochou 73,41m 2. V roku 2012 prebehla rekonštrukcia bytového domu – zateplenie obvodového plášťa, rekonštrukcia a zateplenie lodžií, balkónov. Celkové náklady dosiahli takmer 200-tisíc eur.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.