Obce nedokážu postihovať nesprávne vykurovanie, tvrdí ministerstvo. Chce zmeniť zákon o ovzduší

Odpad, nedostatočne vysušené drevo, nevhodné uhlie, ale aj preplástky či uhoľný prach. Spaľovanie týchto a podobných palív, a to najmä v zastaraných spaľovacích zariadeniach, kachliach, pieckach či kotloch nízkej emisnej triedy, je na Slovensku dlhodobo najväčším zdrojom emisií tuhých prachových častíc.

Nevhodné vykurovanie domácností pevnými palivami podľa poslednej Správy o stave životného prostredia na Slovensku za rok 2020 zodpovedá za 80 % emisií tuhých častíc PM_2,5 a takmer 70 % emisií silne karcinogénneho benzopyrénu.

Znečistenie ovzdušia tuhými časticami pritom na Slovensku podľa odhadov zodpovedá za 1 600 predčasných úmrtí ročne, pričom v piatich najpostihnutejších okresoch nebezpečné emisie zodpovedajú za 5 % všetkých úmrtí. Európska komisia považuje reakciu zo strany štátu za nedostatočnú a v minulom roku preto voči Slovensku podala žalobu.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) sa v tejto súvislosti teraz obrátilo na mestá a obce s novým usmernením, v ktorom na samosprávy apeluje, aby spolupracovali pri riešení problému. Ako však ministerstvo priznáva, obciam pri kontrole tzv. malých zdrojov znečisťovania ovzdušia a vymáhaní pravidiel chýbajú páky. Rezort preto avizuje legislatívne zmeny, ktoré majú samosprávam pridať kompetencie, ale aj nové povinnosti.

V článku sa dozviete:

• aké požiadavky kladie na domácnosti legislatíva,
• čo môžu a čo nemôžu domácnosti spaľovať,
• aké možnosti má obec pri vymáhaní pravidiel,
• čo znemožňuje kontroly a inšpekcie,
• ako môžu domácnosti získať príspevok na nový zdroj tepla,
• čo chce ministerstvo zmeniť v legislatíve.

Celý list riaditeľky Odboru ochrany ovzdušia MŽP SR Zuzany Kocunovej adresovaný primátorom a starostom si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku.

Štvormetrový komín nemusí stačiť

Spaľovacie zariadenie, ktoré slúži na vykurovanie domácností, zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší chápe ako „malé zdroje znečisťovania ovzdušia.“ V rámci preneseného výkonu štátnej správy v oblasti ochrany ovzdušia vydáva príslušné súhlasy podľa § 17 tohto zákona obec pri povoľovaní stavby spojenej s inštaláciou malého zdroja.

„V konaní pri vydávaní súhlasu k povoleniu stavby je dôležité zhodnotiť splnenie požiadaviek na ochranu ovzdušia, najmä na zabezpečenie dostatočného rozptylu emisií,“ uviedla Z. Kocunová.

Požiadavkou na zabezpečenie dobrého rozptylu emisií je najmä dostatočná výška komína alebo výduchu tak, aby spaliny nespôsobovali v okolí zdroja významné znečistenie ovzdušia. Podmienky na rozptyl emisií a požiadavky na výšku komína sú upravené v prílohe č. 9 vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z. k zákonu o ovzduší.

Pri vydávaní súhlasu na umiestnenie nového malého zdroja obec podľa legislatívy môže v projektovej dokumentácií vyžadovať výpočet výšky komína. Ustanovená všeobecná minimálna výška komína na úrovni štyroch metrov, nie je vždy dostatočná na to, aby bol zabezpečený dostatočný rozptyl.

„Dostatočná výška komína je dôležitá najmä pri spaľovaní tuhých palív vrátane biomasy – dreva,“ vysvetľuje Z. Kocunová. „Osobitne treba zvažovať aj výšku komína, zvlášť, ak ide o stavbu v obytnej zástavbe situovanej na svahu.“

Tieto pravidlá však majú reálny vplyv najmä pri povoľovaní nových zdrojov znečisťovania. V súčasnosti je na slovenský trh možné uvádzať len také kotly, ktoré spĺňajú požiadavky na ekodizajn ustanovené v nariadeniach Európskej komisie. Povoľované kotly pritom musia spĺňať rôzne ekologické parametre, akými sú, napríklad, účinnosť vykurovania či emisné kritériá.

Čo ale s domácnosťami, ktoré nový súhlas nepotrebujú a dlhodobo výrazne znečisťujú svoje okolie? Ako môžu obce kontrolovať a postihovať obyvateľov, ktorý vykurujú nevhodným palivom alebo používajú zastaranú a silne znečisťujúcu pec?

Malé kotly nemôžu spaľovať všetko

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.