Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Veterné elektrárne na Slovensku vyrábajú prakticky zanedbateľný objem elektrickej energie. Investori pripravujú stovky megawattov nových zdrojov, no premeniť projektové zámery na reálne fungujúce elektrárne sa zatiaľ nedarí.

V podobnej situácii bolo na začiatku minulej dekády Fínsko. Ešte v roku 2012 tam existovalo niekoľko starých veterných turbín s celkovým výkonom do tristo MW. V ostatných rokoch pribúda ročne zhruba 1000 GW nových elektrární, ktoré vyrobenú elektrinu aj dodávajú do siete. Celková kapacita veterných elektrární dosahuje 7 GW.

Ako sa severskej krajine podarilo znásobiť produkciu, ktorá v roku 2023 pokryla 18 % spotreby elektriny? Prečo je vietor najrýchlejšie rastúcim a už tretím najväčším zdrojom elektriny? O skúsenosti s výstavbou veterných elektrární vo Fínsku sa na podujatí SAPI Business Tuesday podelil Andrej Sršeň zo spoločnosti WSB Invest.

V článku sa dozviete:

• ako štát podporoval veternú energiu a aká bola garantovaná cena pre výrobcov,
• prečo finančná podpora veterných elektrární už nie je potrebná,
• ako sa menil postoj obyvateľov k veterným elektrárňam,
• v čom je podobnosť a rozdielnosť Slovenska a Fínska z hľadiska začiatku rozvoja veternej energetiky,
• prečo je povoľovanie veterných elektrární v severskej krajine náročnejšie než na Slovensku,
• ako štát vo Fínsku (ne)reguloval výstavbu elektrární.

“Veterné turbíny do roku 2016 boli menej efektívne, mali okrem iného menšie rotory. Preto bola nutná štátna podpora, vo Fínsku bola garantovaná cena 83 eur/MWh. Potom prišli nové typy efektívnejších turbín s väčšími rotormi, čo viedlo k postupnému zrušeniu ´feed-in´ tarify v celej Európe,” vraví A. Sršeň.

Pri lacnej elektrine podľa neho nie je potrebná podpora štátu. Ten má iba vytvoriť prostredie, aby subjekty medzi sebou súťažili a stavali efektívne projekty.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.