Modrú ekonomiku EÚ, teda hospodárstvo v prímorských
oblastiach a na mori, bude v nasledujúcich rokoch ťahať
predovšetkým energetika. Taká je predpoveď Európskej komisie,
ktorú zverejnila vo svojej
najnovšej analýze.
Nové pracovné miesta
Ako ďalej vyplýva z tejto štúdie, najväčším ťahúňom
by mala byť produkcia elektriny z vetra. Modrá ekonomika
v súčasnosti zamestnáva zhruba 5 miliónov ľudí a generuje
obrat približne 500 miliárd eur. Ešte pred piatimi rokmi na
celkovom počte zamestnaných ľudí sa podieľali výlučne sektory
modrého hospodárstva - rybárstvo, doprava, turizmus a lodiarstvo.
Dnes vďaka obrovskému nárastu inštalácií veterných fariem na
mori, vzrástol počet zamestnancov v modrej ekonomike
o 150-tisíc. Pritom celkový potenciál je ešte vyšší.
Európska komisia poukazuje na predikcie Organizácie pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Tá totiž
predpokladá, že do roku 2030 toto hospodárstvo zdvojnásobí svoj
výkon v globálnom meradle. „Preto by Európa nemala
premeškať túto príležitosť,“ píše komisia vo svojej
analýze.
Prepojenia rozvodných sietí
Európska únia je globálnym lídrom vo veternej energii, keď
90% percent všetkých dokončených projektov v posledných
rokoch pripadá práve na starý kontinent. Spomedzi členských
štátov sú premianti v tejto oblasti Briti, Nemci a Dáni.
Až dve tretiny projektov bolo financovaných cez Európsku
investičnú banku (EIB). Podľa Bruselu najväčšími výzvami
zostáva znižovanie nákladov pri produkcii turbín a medzinárodná
kooperácia pri prenose vyrobenej elektriny.
Komisia tvrdí, že oveľa efektívnejšie je, aby káble
z jednotlivých veterných fariem boli úplne integrované do
spoločnej rozvodnej siete. Preto štáty ako Belgicko, Dánsko,
Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko
a Švédsko podpísali dohodu o energetickej spolupráci
v júni minulého roka.
Záverom vlaňajška sa k nim
pridala aj Veľká Británia.
Ďalšia alternatíva
Komisia však nechce, aby sa spotrebitelia spoliehali na vietor.
Ako ďalší alternatívny zdroj energie v rámci modrej
ekonomiky totiž prichádza do úvahy voda, konkrétne moria
a oceány.
Vďaka vlnám, prílivom či odlivom by sa mohlo
v Európskej únie každoročne vyrobiť takmer 10 percent
všetkej potrebnej energie. Zatiaľ tento zdroj energie nie je
komerčne dostupný vzhľadom vývoj technológií, ktoré sú
momentálne ešte stále drahé.
Únia preto v posledných rokoch investovala 150 miliónov do
výskumu energií z morí a oceánov. Do roku 2020 chce do
tohto vývoja investovať ďalších 142 miliónov eur v rámci
6 projektov.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.