Účasť verejnosti v zisťovacom konaní nie je potrebná, ale úrad musí riešiť jej podnety (PRÁVNY POHĽAD)

Podľa nedávneho rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 41/24 (Waltham Abbey Residents Association)¹ je v rámci zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie² (ďalej ako „zákon o EIA“) potrebné zohľadniť aj objektívne podnety tretích strán týkajúce sa potenciálnych významných vplyvov na životné prostredie, aj keď smernica o EIA³ v tejto fáze výslovne nevyžaduje účasť verejnosti.

Spor vo veci samej

Spor sa týkal projektu výstavby 123 bytov v írskom Ballincolligu. V rámci povoľovacieho konania boli vypracované dve správy – jedna podľa smernice o EIA a druhá podľa smernice o biotopoch⁴. Ani jedna však neobsahovala konkrétnu analýzu vplyvu na netopiere, hoci išlo o chránené druhy. Verejnosť (obyvateľské združenie Waltham Abbey Residents Association) predložila dôkazy o ich výskyte a možných negatívnych vplyvoch.

Napriek týmto pripomienkam príslušný úrad vydal povolenie bez požiadavky na vykonanie povinného posudzovania (tzv. veľká EIA), pričom sa spoliehal na existujúce správy a nezískal ďalšie informácie. Povolenie obsahovalo len podmienku, že výrub stromov sa má vykonať mimo obdobia rozmnožovania netopierov a pod dohľadom ekológa.

Írsky súd sa preto obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkami, či má navrhovateľ povinnosť zabezpečiť vedecké štúdie na vylúčenie pochybností o vplyvoch na chránené druhy a či má orgán povinnosť tieto pochybnosti odstrániť. Tiež sa pýtal, či sa táto povinnosť sprísňuje, ak ide o druhy s prísnou ochranou podľa smernice o biotopoch.

Posúdenie Súdneho dvora EÚ

V rámci svojho posúdenia Súdny dvor EÚ jednoznačne konštatuje, že smernica o EIA výslovne nevyžaduje, aby sa počas zisťovacieho konania konzultovalo s verejnosťou.

V odôvodnení smernice o EIA, ktoré vysvetľuje cieľ sledovaný v článku 4 ods. 4 až 6 smernice o EIA, sa totiž uvádza, že „zohľadňovanie nevyžadovaných pripomienok, ktoré mohli byť prijaté od iných zdrojov, napríklad od verejnosti alebo orgánov verejnej správy, [predstavuje dobrý správny postup]“, pričom sa uvádza, že sa „nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho konania“.

Smernica o EIA neuvádza okolnosti, za ktorých by príslušný orgán mohol alebo mal požiadať navrhovateľa o poskytnutie dodatočných informácií a teda smernica o EIA výslovne nevyžaduje, aby príslušný orgán na základe pripomienok od tretej strany (tu verejnosti) týkajúcich sa možných významných vplyvov daného projektu na životné prostredie, požadoval od navrhovateľa dodatočné informácie alebo aby tieto informácie zhromaždil sám.

Z judikatúry však vyplýva, že v rámci zisťovacieho konania, ktorého cieľom je práve určiť, či je vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie potrebné, musí príslušný orgán zohľadniť všetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii, vrátane informácií, ktoré mu bez vyžiadania a zákonného zakotvenia predložila tretia strana, ak tieto informácie obsahujú objektívne informácie umožňujúce mu posúdiť existenciu rizika, že projekt bude mať významné vplyvy na životné prostredie.

V danom prípade súd skonštatoval, že v rámci zisťovacieho konania sa vyžadujú dve podmienky na to, aby príslušný orgán bol povinný požadovať od navrhovateľa dodatočné informácie na základe pripomienok, ktoré mu bez vyžiadania predložila tretia strana / verejnosť:

• pripomienky sa musia týkať potenciálnych „významných“ vplyvov predmetného projektu na životné prostredie, t.j. podstatne alebo nezvratne sa zmenia faktory životného prostredia, ako sú fauna a flóra, pôda alebo voda, bez ohľadu na veľkosť projektu;

• príslušný úrad nedokáže na základe už predloženej dokumentácie vylúčiť každú odôvodnenú vedeckú pochybnosť o možnosti významných vplyvov daného projektu na životné prostredie, v konkrétnom prípade najmä na druhy chránené smernicou o biotopoch.

V prípade, keď v rámci zisťovacieho konania tretia strana poskytla príslušnému orgánu objektívne informácie o potenciálnych významných vplyvoch tohto projektu na životné prostredie, najmä na druh chránený podľa smernice o biotopoch, musí tento orgán pripomienky vyhodnotiť a v prípade pochybností o možnosti významného vplyvu projektu na životné prostredie, požiadať navrhovateľa o dodatočné informácie, a zohľadniť ich pred rozhodnutím o tom, či je posúdenie vplyvov pre uvedený projekt potrebné alebo nie.

Avšak, ak napriek pripomienkam, ktoré boli orgánu predložené, možno na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že tento projekt bude mať pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie, môže tento orgán rozhodnúť, že EIA nie je potrebná, bez toho, aby bol povinný požiadať navrhovateľa o poskytnutie dodatočných informácii.

Príslušný orgán môže samozrejme rozhodnúť o tom, že posudzovanie vplyvov nie je potrebné aj v prípade, že navrhovateľa o dodatočné informácie požiadal, pokiaľ sa pochybnosti o možnom negatívnom vplyve odstránili.

1 Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 6. marca 2025 vo veci C-41/24 Waltham Abbey Residents Association proti An Bord Pleanála, Írsku, Attorney General, za účasti O’Flynn Construction Co. Unlimited Company,
2 Zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v platnom znení
4 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.