Kontrolóri analyzovali, do ktorých budov išlo z verejných financií najviac investícií.
Obnova škôl, nemocníc, úradov a ďalších verejných budov na Slovensku napreduje pomaly, je nesystematická a verejná správ nedokáže efektívne pracovať s dátami. Ak to takto pôjde ďalej, štát bude potrebovať desaťročia na obnovu všetkých nehospodárnych budov.
Na základe rozsiahlej kontroly to konštatuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý si posvietil na obdobie rokov 2014 až 2021. Odhalil závažné nedostatky.
V článku sa dozviete:
- prečo obnova verejných budov podľa NKÚ viazne,
- čo kontrola odhalila o financovaní projektov,
- koľko verejných budov si vyžaduje hĺbkovú obnovu,
- prečo podľa NKÚ hrozí neefektívne míňanie peňazí pri obnove budov,
- čo kontrolóri odporúčajú štátu.
Obnovu financuje 15 rôznych subjektov
Základným problémom, na ktorý poukazuje správa o výsledku kontroly NKÚ, je, že obnova verejných budov na Slovensku v rokoch 2014 až 2021 bola nesystémová a nenapredovala želaným tempom.
„Tieto roky sme nevyužili na zriadenie národnej databázy o budovách a ani na reálne zníženie spotreby energií. Pri ich súčasných vysokých cenách to dnes znamená výrazné zvýšenie nákladov na prevádzku budov štátnej a verejnej správy, ako aj samosprávy,“ konštatujú kontrolóri.
Paradoxom tiež bolo, že Ministerstvo dopravy SR ako gestor energetickej hospodárnosti budov nemalo v kontrolovanom období až do prijatia Plánu obnovy a odolnosti priamy finančný nástroj na obnovu verejných budov. Rezort tiež nemal k dispozícii žiadne relevantné údaje o financovaní a miere obnovy verejných budov.
„Financovanie z verejných zdrojov bolo nedostatočné a podporné nástroje boli roztrieštené medzi viacerými rezortmi, pričom samotné financie na obnovu budov poskytovalo viac ako 15 subjektov. Presúvanie kompetencií po politických zásahoch viedlo k ďalšej roztrieštenosti, a tým neprehľadnosti financovania,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Za negatívum podpredseda kontrolórov označil aj to, „že len formálne monitorujeme výsledky a chýbajú aj plány z hľadiska energetickej efektívnosti budov v správe štátu.“ Medzi prekážky, ktoré bránili intenzívnejšej obnove verejných budov podľa NKÚ patrili tiež chýbajúca národná databáza o budovách, nepoužiteľnosť eurofondov na túto činnosť v Bratislavskom samosprávnom kraji, ako aj nízka angažovanosť samotných vlastníkov a správcov verejných budov.
Ako sa financuje obnova verejných budov
Zdroj: Správa o výsledku kontroly NKÚ
Z celkovo 1,2 mld. eur investovaných do obnovy budov v rokoch 2014 až 2021 smerovala väčšina na rekonštrukcie administratívnych budov (54 %), zhruba tretina na školy a školské zariadenia (30 %) a menšia časť na nemocnice (16 %).
Zdroj: Správa o výsledku kontroly NKÚ
Hĺbkovo treba obnoviť 75 % budov
Zostáva vám 57% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.