ČSEF
TESLA
Belimo

Nahradili staré parné kotly. Nová kotolňa pomôže, ak vypadne teplo z Bohuníc (+video)

Záložný zdroj s výkonom 50 MW plní aj najnovšie požiadavky kladené na kybernetickú bezpečnosť.

kotly Viessmann

Nový 50 MW zdroj v Trnave / Foto: MHTH

Je to jeden z najväčších teplárenských projektov na Slovensku za ostatné roky. Začiatkom apríla MH Teplárenský holding oficiálne spustil nový záložný zdroj v Trnave.

Kotolňa s výkonom 50 megawattov (MW) poslúži krajskému mestu v prípadoch, keď vypadnú dodávky tepla z neďalekej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Teda obvyklý zdroj, z ktorého má Trnava teplo po väčšinu roka.

Ako priblížil závodný manažér MH Teplárenského holdingu Juraj Belko, cieľom investície bolo zaistiť spoľahlivú dodávku tepla v prípade neplánovanej odstávky atómovej elektrárne alebo pri poruchách na potrubných trasách.

Moderné technológie zároveň plnia najnovšie environmentálne a bezpečnostné požiadavky. „Nová kotolňa s výkonom 50 MW nahrádza pôvodné, dožívajúce parné kotly,“ vysvetlil. Tie slúžili už dávno predtým, ako niekdajšia Trnavská teplárenská v roku 2022 prešla pod MH Teplárenský holding.

Nová kotolňa v Trnave | Foto: MHTH

Mysleli na kybernetickú bezpečnosť

Dodávateľom technológií pre projekt bola spoločnosť Viessmann, ktorá má za sebou na Slovensku množstvo veľkých projektov, ako napríklad nedávnu výstavbu 35 MW kotolne v Prievidzi. Trnavský projekt je však z viacerých pohľadov výnimočný.

„Z nášho pohľadu sa jedná o veľmi významný projekt, nakoľko požadovaný príkon zdroja 50 MW je najväčší, ktorý spoločnosť Viessmann realizovala v jednej inštalácii v rámci Slovenska,“ priblížil v reakcii na otázky Energie-portal.sk projektový manažér spoločnosti Viessmann Martin Zvára.

„Zároveň sa do popredia čoraz častejšie dostávajú požiadavky kybernetickej bezpečnosti, ktoré výrazne menia zaužívané spôsoby regulácie zdrojov tepla aj celých kotolní. V tomto prípade bol spoločnosťou Viessmann prvýkrát aplikovaný nový štandard riadenia kotlov, spĺňajúci aktuálne požiadavky kladené na kybernetickú bezpečnosť,“ doplnil.

Projekt tak reflektuje na sprísnené bezpečnostné požiadavky, ktoré súvisia napríklad s väčším rizikom hackerských útokov. Slovensko kvôli tomu zavádza novú legislatívu.

Majú tri veľké plynové kotly

Ako MH Teplárenský holding vysvetľuje na sociálnej sieti, kotolňu tvoria tri plynové kotly. Ich celkový tepelný príkon predstavuje 50 MW. Kotly symbolicky pomenovali Berta, Herta a Marta.

„Výstavba záložného zdroja začala z dôvodu, že pôvodné parné kotle nedosahovali potrebné emisné limity a končila aj ich životnosť,“ uviedli štátni teplári.

Príprava výstavby sa začala ešte v druhej polovici roka 2022, samotná výstavba začiatkom roka 2023. Trvala 12 mesiacov.

„V roku 2024 v októbri došlo ku kolaudácii a teraz je tento zdroj plne pripravený na dodávku tepla v prípade nepredvídanej poruchy alebo plánovanej odstávky jadrovej elektrárne,“ uzavrela teplárenská spoločnosť.


Spoločnosť Viessmann je komunikačným partnerom Energie-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vybrali dodávateľa, podpísali zmluvy. Plánujú najväčší teplárenský paroplyn v Česku

Vybrali dodávateľa, podpísali zmluvy. Plánujú najväčší teplárenský paroplyn v Česku

Polovicu nákladov kryje dotácia zo systému EÚ pre obchodovanie s emisiami prostredníctvom Modernizačného fondu. Projekt zároveň získal aj prevádzkovú podporu.

V Mělníku sa pripravujú na koniec uhlia. Vsádzajú najmä na plyn

V Mělníku sa pripravujú na koniec uhlia. Vsádzajú najmä na plyn

Skupina ČEZ chce v lokalite Mělník preinvestovať v dlhodobom horizonte viac ako dve miliardy eur.

Elektráreň na koľajniciach. Švajčiari ukázali fotovoltickú inováciu

Elektráreň na koľajniciach. Švajčiari ukázali fotovoltickú inováciu

Pilotný projekt startupu Sun-Ways predstavuje významný pokrok v integrácii obnoviteľných zdrojov energie do existujúcej dopravnej infraštruktúry.

X
X
X
X