Slovenské cementárne nahradili už 77 % uhlia. Stavili na palivo z odpadu

Štvorica cementární, ktoré prevádzkujú spoločnosti Danucem, CEMMAC a Cementáreň Ladce, v minulom roku nahradili 77 % uhlia tuhými alternatívnymi palivami (TAP) vyrobenými z odpadu. Dnes (15. marca) o tom informoval Zväz výrobcov cementu.

Ide o doposiaľ najvyššiu hodnotu v histórii odvetvia, pričom tento podiel kontinuálne stúpa už roky. Zväz zdôrazňuje, že s hodnotou 77 % sa slovenskí výrobcovia cementu radia medzi európsku aj svetovú špičku v nahrádzaní fosílnych zdrojov.

Pre porovnanie – európsky priemer dosahuje 58 %. Vyššie zastúpenie TAP momentálne dosahujú cementári v Rakúsku (87,7 %), v Čechách a v Poľsku. Napríklad nemecký cementárenský priemysel je na úrovni 73,4 %.

TAP podnikom znižuje emisie CO2

Štyri slovenské cementárne v minulom roku využili dovedna 370-tisíc ton alternatívnych palív. Hoci celkové množstvo zostalo na úrovni predchádzajúcich dvoch rokov, percentuálny podiel náhrady stúpol.

„Moderné slovenské cementárne patria k svetovej špičke vo využívaní TAP. Tento výsledok je dôkazom, že investície v desiatkach miliónov eur do moderných technológií a ochrany ovzdušia prinášajú konkrétne výsledky," uviedol Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu.

Využívanie alternatívnych palív má podľa neho zásadný vplyv na konkurencieschopnosť slovenského cementárenského priemyslu. Bez tejto stratégie by Slovensko stratilo sebestačnosť vo výrobe cementu a muselo by ho dovážať z okolitých krajín. Zároveň podľa zväzu ide o významný príspevok k znižovaniu emisií CO2 a závislosti na fosílnych palivách.

Kapacity v blízkych rokoch stúpnu

Pozitívny trend cementári vidia v rastúcom množstve TAP vyrobených na Slovensku. Domáci odpad už podľa cementárenského zväzu dominuje v surovinovej základni najväčších výrobcov alternatívnych palív. Sektor však čelí výzvam – nedostatočným kapacitám na úpravu odpadu a nepredvídateľnej legislatíve.

„Je nezmyslom skládkovať odpad bez akéhokoľvek využitia, najmä v časoch, keď závislosť na fosílnych palivách je príťažou. Odpad je domáci zdroj, ktorý v ideálnom prípade recyklujeme, avšak ak recyklácia nie je možná, vtedy je energetické zhodnotenie ďalší najlepší spôsob," zdôraznil Mackovič.

Zväz preto upozorňuje na potrebu systémových zmien. Kľúčovým problémom sú nízke poplatky za skládkovanie, ktoré zostali od roku 2022 nezmenené. Ďalšou brzdou sa stal opakovaný odklad povinnej úpravy odpadov pred skládkovaním. Odpad je tak naďalej ukladaný na skládky bez obmedzenia, namiesto toho, aby sa jeho vytriedená vysoko energetická časť stala súčasťou výroby cementu.

Cieľom Slovenska aj podľa najnovšie prijatej stratégie je znížiť skládkovanie na úroveň 10% z celkového množstva komunálneho odpadu. Bez prijatia „správnych legislatívnych úprav“ však podľa cementárov hrozí, že krajina tento cieľ do roku 2035 nesplní.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.