Sulík: Tlak na vyššie ciele znižovania emisií prichádza od eko-snílkov v europarlamente

Slovensko sa hlási k cieľu zníženia emisí CO2 o 55 % do roku 2030 aj k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Na oplátku dostane z Európskej únie niekoľkomiliardový balík peňazí.

Ako vlastne vznikal tento cieľ a prečo sa neustále navyšuje? Aký to môže mať vplyv na konkurencieschopnosť Slovenska aj Európy voči ostatným krajinám sveta? Ako vyzerá hrubý náčrt plánu obnovy za ministerstvo hospodárstva? Ako vníma cieľ znižovania emisií predstaviteľ energetickej spoločnosti a na čo upozorňujú zástupcovia priemyslu?

Aj týchto tém sa dotkla diskusia na konferencii portálu Euractiv.sk ,,Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020: Výzvy a príležitosti ekonomickej obnovy po koronakríze.”

Históriu postupného zvyšovania cieľa pre znižovanie emisií CO2 do roku 2030 zhrnul minister hospodárstva Richard Sulík. Pôvodný cieľ na úrovni 30 % vyplýval z Parížskej dohody. K EÚ sa pridala aj Čína a India.

“Takáto dohoda mala zmysel, pretože emisie nepoznajú hranice. Neskôr došlo k pretekom poslancov v Európskom parlamente a zrazu bolo 30 % málo a cieľ sa zvýšil na 40 %. K tomu sa už Čína ani India nepripojili. Dnes tu máme cieľ zníženia emisií o 55 % a pretekáme sa, kto dá viac. O chvíľu možno príde niekto s návrhom zníženia o 110 %.”

Podľa ministra je dobré, že EÚ chce podporiť opatrenia na znižovanie emisií. “Cieľ 55 % poklesu znamená pre Slovensko zníženie objemu emisií o 11 miliónov ton CO2. Ak by to Slovensko malo realizovať izolovane, zhorší si tým konkurenčné postavenie, čo hrozí EÚ ako celku. Obrovské prostriedky idú do zelených investícií, pričom iné krajiny ich nerealizujú. Z toho potom vyplývajú ochranné clá na oceľ, či cement.”

Sulík chce tento týždeň predstaviť priority tzv. plánu obnovy za MH SR. “Chceme sa zamerať na jeden, dva veľké projekty, kde za rozumnú cenu dosiahneme zníženie emisií o milióny ton. Zostávajúcu časť rozdelíme na základe súťaže medzi projekty s najnižšími potrebnými nákladmi na zníženie tony CO2.”

Predstaviteľ rezortu hospodárstva si myslí, že cieľ zníženia emisií o 55 % prijímala Európska komisia pod silným tlakom a v konečnom dôsledku to uškodí európskej ekonomike. “Pamätám si ešte z pôsobenia v Európskom parlamente, ako pred pár rokmi prišla EK s návrhom zníženia emisií o 30 %. Čo sa odvtedy tak zásadne zmenilo, že v priebehu pár rokov to musí byť odrazu 55 %?”

Podľa neho “tlak pochádza z europarlamentu, kde sedí mnoho eko-snílkov. Predháňajú sa v percentách a už čakám, kedy odsúhlasia 60 %. Európska komisia sa tomuto tlaku podriadila.” Tvrdí, že bez ohľadu na jeho osobný názor na cieľ znižovania emisií, bude ministerstvo brať 55 % ako záväzné číslo a nie túto snahu v tichosti torpédovať.

Tzv. Plán obnovy EÚ sa často prirovnáva k Marshallovmu plánu v povojnovej Európe. R. Sulík pripomína, že podobne ambiciózne sa označoval aj tzv. Junckerov plán za 300 miliárd eur spred niekoľkých rokov. “Významnejší dopad však nemal. Teraz je síce v hre oveľa viac peňazí, ale sú to dlhy pre naše deti. Na to by sme nemali zabúdať.”

Elektrifikácia, konektivita, digitalizácia

Markus Kaune, predseda predstavenstva spoločností ZSE a VSE Holding súhlasí s konštatovaním, že 55 % zníženie emisií CO2 v EÚ do roku 2030 je veľmi ambiciózny cieľ. “Ale možno teraz je tu šanca, že snáď krátkodobá covid kríza nám pomôže v dlhodobejšom horizonte.”

Podľa predstaviteľa energetického koncernu je tu príležitosť pre krajiny aj EÚ ako celok využiť bezprecedentný objem peňazí a efektívne s ním naložiť. “Odvetvie distribúcie elektriny realizuje investície, ktoré majú dopad na ďalších 30-60 rokov, teda zvyčajne presahujúce jednu generáciu. Je veľmi dôležité teraz robiť správne rozhodnutia.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.