Nepriateľom klímy sme my všetci. Prestaňme sa toho báť.
Skupina študentov z Univerzity Karlovej usporiadala tento týždeň na Filozofickej fakulte okupačný štrajk za klímu.
Štrajk zorganizovalo zoskupenie Univerzity za klima, ktoré vzniklo na jar roku 2019 ako reakcia na vlnu stredoškolských štrajkov za klímu Fridays For Future.
Ako to už chodí, na štrajku sa objavili aj rôzne iné skupiny a jedna z nich sa nazýva Marxistická Alternatíva. Jej zástupcovia sa odfotili pod plagátom, ktorý požaduje zmenu systému namiesto zmeny klímy.
.jpg)
Aj iné plagáty mali podobný obsah požadujúci zmenu systému. Jeden žiadal menej kapitalizmu, iný kládol otázku, kedy skončí kapitalizmus. Koniec kapitalizmu požadovala v reportáži denníka Aktualne.cz aj študentka FAMU Anna.
Pre ľudí s pamäťou, ktorí na vlastnej koži pocítili systém štátneho monopolu na výrobné prostriedky, fiktívnej konkurencie, úradne stanovených cien, nekonečnej korupie a potlačeného pudu súťaživosti, musí byť reakcia niektorých mladých ľudí prekvapením.
Obzvlášť preto, lebo tento systém hlboko zaostával za kapitalistickým takmer vo všetkom, vrátane kvality životného prostredia.
Ako to už pri klimatických štrajkoch býva, organizátori nezverejnili svoje požiadavky. Jednou z mála, ku ktorej sa dalo dopátrať, bola žiadosť, aby vláda ukončila spaľovanie uhlia. Zvyšné ostali v rovine požiadavky, „aby vláda niečo robila“. Ako keby nerobila.
Mimochodom, keď sme už pri faktoch. Študenti v Univerzity za klima tvrdia, že českí politickí predstavitelia odmietajú dodržiavať svoje sľuby a emisie skleníkových plynov tak ďalej rastú.
Faktom však je, že v emisiách skleníkových plynov Česko skôr stagnuje, ako rastie.
Predovšetkým však urobilo od roku 1990 obrovský pokrok v znížení produkcie týchto plynov. Podobne ako Slovensko a celá EÚ.
Volanie českých fanúšikov Fridays For Future obsahuje podobné klamstvá a zavádzania ako tvrdenia zakladateľky tohto hnutia Grety Thunberg, ktorá vo svojom prejave New Yorku vyčítala politikom, že dokážu hovoriť len o peniazoch a nekonečnom ekonomickom raste.
Ako keby kvalitné životné prostredie nebolo primárnou otázkou peňazí, teda investcií, nákladov, vnútených nákupov alebo daní. Teda presne toho, čo politici v prospech klímy reálne presadzujú už desaťročia.
Tridsať rokov po návrate slobody v spoločnosti sa dozvedáme, že v mysliach mladých ľudí, slobodne cestujúcich po celom svete, komunikujúcich smartfónmi a oblečených do šiat zo všetkých kontinentov, teda kompletne vybavených výdobytkami kapitalizmu, sa odohráva niečo divné. Čoraz viac z nich netúži po slobode.
Je tu dusno a blbá nálada. Nedovoľme jej, aby nás obrala o slobodu.
Radovan Kazda
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.