Eversheds Sutherland
VSE
Belimo

SPP má projekt, ktorý prepojí elektroenergetiku a plynárenstvo. Kľúčom je vodík

Smart riešenia zjednodušia pripájanie nových zdrojov obnoviteľnej energie do sústavy, hovorí Martin Kečkéš z SPP.

Martin Kečkéš

Martin Kečkéš, špecialista rozvoja podnikania SPP / Foto: Archív Martina Kečkéša

Vodík, o ktorom sa na Slovensku v uplynulom období začalo intenzívnejšie diskutovať v súvislosti s jeho využitím v elektroenergetike, ako aj pri dekarbonizácii plynárenstva, by mohol byť prepojovacím prvkom medzi týmito sektormi. Prinieslo by to viaceré výhody.

Na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) „Podpora vodíkových projektov“ vo štvrtok 25. februára 2021 tou viedol špecialista rozvoja podnikania Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Martin Kečkéš.

Expert SPP vo svojej prezentácii predstavil projekt Smart Hydra, s ktorým štátni plynári uspeli v národnom výberovom procese Dôležitých projektov spoločného európskeho významu (IPCEI) v oblasti vodíkových technológií. Podrobnosti o výzve IPCEI a projektoch 15 firiem, ktoré Slovensko posiela na odobrenie Európskej komisii, sme priniesli v tomto článku.

Smart Hydra má prepojiť sústavy

Základnou myšlienkou projektu Smart Hydra je podľa M. Kečkéša nenahliadať na vodík oddelene, buď elektroenergetického alebo plynárenského hľadiska, ale chápať ho ako prepojovací prvok medzi týmito sektormi. Štátni plynári pritom chcú využiť, že pôsobia na trhu so zemným plynom aj elektrinou a SPP je zároveň tiež výkupcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

„Pokiaľ chceme integrovať väčšie množstvo OZE, zároveň musíme sústave poskytnúť dostatočné regulačné nástroje. Myslíme si, že cesta Power-to Gas je presne ten spôsob, ktorý poskytuje dodatočné nástroje na vyrovnávanie siete,“ uviedol M. Kečkéš. Výhodou pritom podľa neho je, že plynárenstvo ponúka aj druhú možnosť, ktorou sú paroplynové cykly. Technológie Gas-to-Power tak dokážu zabezpečiť aj druhú stránku vyrovnávania siete.

„Vieme vyrovnávať sieť nielen na prenosovej úrovni, ale aj na distribučnej úrovni, to znamená chceme prepojiť sústavy smart spôsobom,“ zdôraznil a doplnil, že k tomu má dopomôcť budovanie elektrolyzérov. „Vodík vnímame ako komoditu, missing link, ktorý prepája elektroenergetiku a plynárenstvo,“ vysvetlil expert.

Vodík vyrobený prostredníctvom elektrolýzy môže následne podľa M. Kečkéša nájsť rôzne uplatnenia. Poslúžiť by mohol v rámci plynárenskej infraštruktúry, dá sa s ním pracovať v sieti a do určitého množstva ho je možné využívať na sezónne skladovanie.

„V prípade, že máme nejaký zdroj CO2, čo môže byť CCS (zachytávanie a skladovanie uhlíka – pozn. red.), môžeme vyrobiť syntetický metán, to znamená vodík spojiť s CO2 a CO2 akoby recyklovať, vyrobiť syntetický metán a využívať ho naďalej v už vybudovanej infraštruktúre,“ doplnil M. Kečkéš na margo možnej synergie medzi plynárenstvom a elektroenergetikou.

Sústava akceptuje násobne vyšší podiel OZE

Výhodou vodíka podľa M. Kečkéša je, že svoju pridanú hodnotu má aj v ťažko dekarbonizovateľných sektoroch. Štátni plynári sa pri tvorbe projektu Smart Hydra zamerali hlavne na aplikácie vodíka v doprave. Prvým sektorom, kde SPP vidí veľký priestor na využívanie vodíka, sú autobusy na vodíkový pohon.

„Zároveň, po náraste využívania OZE a produkcie obnoviteľného vodíka, sú tu sektory, ktoré je inak ťažké dekarbonizovať – oceliarsky, sklársky, petrochemický priemysel, výroba hnojív. Akýkoľvek priemysel, ktorý je vysokoteplotný alebo využíva vodík ako svoju komoditu, pre všetky tieto sektory bude dostatočný a ekonomicky dostupný vodík predstavovať spôsob ako dekarbonizovať výrobu,“ vysvetlil M. Keškéš.

Cieľom SPP v projekte Smart Hydra podľa neho zároveň bolo zamerať sa na kombinovanú optimalizáciu výroby, teda vyrábať aj elektrinu aj zelený vodík. Takéto spojenie môže prinášať výhodnú synergiu.

„Nech systém vyrába elektrinu, keď je to výhodné, v čase keď sú nízke ceny a prebytok ponuky, aby vyrábal vodík. To znamená, optimalizujeme výrobu vodíka aj elektrinu,“ povedal M. Kečkéš.

Výhodou tohto riešenia podľa neho tiež je, že nejde o uzavretý systém platný pre jednu firmu, ale replikovateľný a škálovateľný systém.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Jadro, plyn, OZE? Ktorý spôsob výroby elektriny je materiálovo najšetrnejší

Jadro, plyn, OZE? Ktorý spôsob výroby elektriny je materiálovo najšetrnejší

Štúdia porovnáva materiálovú intenzitu jednotlivých technológií podľa hmotnosti surovín, ktoré sú potrebné na výrobu GWh elektriny.

Pribúda hodín, kedy cena elektriny padá do mínusu. Znamená to aj nové príležitosti

Pribúda hodín, kedy cena elektriny padá do mínusu. Znamená to aj nové príležitosti

Záporné ceny elektriny sa od začiatku roka objavili už 256-krát.

Spočítali, aký potenciál má agrovoltika. Solárne panely môžu vyrábať elektrinu aj na poliach

Spočítali, aký potenciál má agrovoltika. Solárne panely môžu vyrábať elektrinu aj na poliach

Pôda zapojená do výroby elektriny je vylúčená z poľnohospodárskych dotácií. Na rozdiel od Česka Slovensko stále nemá pre agrovoltiku legislatívnu úpravu.

X
X
X
X