S pandémiou klesli emisie, no zvýšila sa teplota atmosféry, tvrdí štúdia

Menej emisií, vyššia teplota

Celoštátne lockdowny a obmedzenia spoločenských aktivít v súvislosti s pandémiou koronavírusu znížili množstvo ľudskou činnosťou vyprodukovaných emisií znečisťujúcich látok.

Podľa novej štúdie amerického Národného centra pre výskum atmosféry (National Center for Atmospheric Research, ďalej NCAR – pozn. red.) mal však pokles emisií paradoxne za následok niekoľko mesiacov mierne vyšších teplôt ovzdušia.

Prekvapivé zistenie poukazuje na vplyv vzduchom prenášaných častíc alebo aerosólov, ktoré blokujú prichádzajúce slnečné svetlo.

Keď na jar minulého roku poklesli emisie aerosólov, na planétu preniklo viac slnečného tepla, predovšetkým vo vysoko industrializovaných krajinách, akými sú napríklad USA či Rusko, ktoré za normálnych okolností uvoľňujú do atmosféry veľké množstvo aerosólov.

„Došlo k veľkému poklesu emisií z najviac znečisťujúcich priemyselných odvetví, čo malo okamžitý krátkodobý vplyv na teploty. Znečistenie planétu ochladzuje, takže dáva zmysel, že zníženie znečistenia ju zahrieva,“ uvádza hlavný autor štúdie Andrew Gettelman, ktorý pôsobí v NCAR.

Protichodné dopady emisií

Z výskumu vyplýva, že teploty v určitých častiach zemského povrchu boli vlani na jar o 0,1-0,3 stupňa Celzia vyššie, ako by sa dalo predpokladať pri prevládajúcich poveternostných podmienkach.

Tento efekt bol najvýraznejší v regiónoch, ktoré sa zvyčajne spájajú so značnými emisiami aerosólov – na väčšine územia USA a Ruska došlo k otepleniu až o 0,37 °C.

V novej štúdii sa vedci snažia upriamiť pozornosť na fakt, že vplyvy rôznych druhov emisií z elektrární, motorových vozidiel, priemyselných zariadení a iných zdrojov sú komplexné a často protichodné.

Aerosóly zvyčajne rozjasňujú oblačnosť a odrážajú teplo zo Slnka späť do vesmíru, kým oxid uhličitý a ďalšie skleníkové plyny majú opačný efekt – teplo zadržiavajú v blízkosti zemského povrchu a zvyšujú teploty ovzdušia.

Andrew Gettelman však zdôrazňuje, že napriek krátkodobému zvýšeniu teplôt môže byť dlhodobým dopadom pandémie mierne spomalenie klimatickej zmeny, najmä následkom zníženia emisií oxidu uhličitého, ktorý v atmosfére pretrváva desaťročia a na klímu má pozvoľnejší vplyv.

Naproti tomu aerosóly, na ktoré bola nová štúdia zameraná, majú okamžitejší dopad, ktorý sa vytratí v priebehu niekoľkých rokov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.