Registračné poplatky za kotly odradia od neefektívnych zariadení, navrhuje ministerstvo

Systematické kontroly v domácnostiach, ktoré vykurujú tuhým palivom, diferencované registračné poplatky za nové kotly či dotácie na výmenu zastaraných zdrojov tepla za moderné plynové kotly.

Aj týmito opatreniami chce ministerstvo životného prostredia dosiahnuť zníženie emisií a zlepšiť na Slovensku kvalitu ovzdušia. Návrhy sú súčasťou Národného programu znižovania emisií, ktorý envirorezort práve poslal do pripomienkového konania.

„Východiskom pre zoznam opatrení na znižovanie emisií znečisťujúcich látok boli návrhy, ktoré vyplynuli z diskusií na zasadaniach pracovných skupín pre prípravu Stratégie ochrany ovzdušia, resp. boli navrhnuté zo strany členov pracovných skupín,“ píše sa v materiáli.

Navrhované opatrenia envirorezort následne konzultoval so Svetovou bankou. Tá zodpovedala za spracovanie ekonomických analýz, ktoré mali odhaliť potenciál jednotlivých opatrení redukovať emisie.

Medzi prioritné opatrenia na zníženie emisií sa tak mali dostať opatrenia s najvyššou efektívnosťou – teda tie, ktoré dosiahnu zníženie jednotkového množstva emisií s relatívne najnižšími nákladmi.

Okrem dlho očakávaných dotácií na výmenu kotlov, tzv. kotlíkových dotácií, ktoré v apríli odklepla vláda, návrh ministerstva počíta s viacerými ďalšími opatreniami zameranými na vykurovanie domácností. Práve kotly na tuhé palivo v domácnostiach totiž najvýraznejšie prispievajú k tomu, že Slovensko má dlhodobo problém s prekračovaním limitných hodnôt pre prachové častice PM (PM₁₀ a PM_2,5).

Drevom či uhlím na Slovensku stále vykuruje približne 125 000 domácností. Nevyhovujúci prehorievací či odhorievací kotol má podľa ministerstva takmer 90 % z nich.

Pomôcť majú registračné poplatky za kotly

Jedným z potenciálnych opatrení, ktoré ministerstvo zaradilo do návrhu, je zavedenie diferencovaných registračných poplatkov v cenách nových kotlov. Odstupňované poplatky majú zvýhodniť environmentálne šetrné kotly.

„Cieľom opatrenia je posilniť motiváciu k využívaniu efektívnejších zariadení šetrných k životnému prostrediu, s nižšími emisiami,“ uvádza ministerstvo s tým, že okrem zníženia emisií pevných častíc by opatrenie mohlo pomôcť znížiť aj emisie oxidov dusíka či oxidu siričitého. 

Zodpovednosť za tento nový fiškálny nástroj by malo niesť ministerstvo financií. Za dobu implementácie ministerstvo zatiaľ bez spresnenia určilo obdobie medzi rokmi 2020 až 2030.

Kontrolovať by mohli úradníci aj kominári

Ďalším potenciálnym opatrením je podľa návrhu ministerstva zavedenie štandardov týkajúcich sa prípustnej vlhkosti dreva používaného na vykurovanie do legislatívy.

„V rámci analýzy opatrenia sa predpokladá, že 93% domácností používajúcich staré vykurovacie zariadenia na tuhé palivo spaľuje drevo, ktoré však často nespĺňa požiadavky na obsah vlhkosti,“ píše sa v dokumente. „Mokré drevo je síce lacnejšie, je však aj menej energeticky efektívne a jeho spaľovaním dochádza k produkcii väčšieho množstva škodlivých emisií.“ 

V súvislosti s vykurovaním tuhými palivami envirorezort navrhuje po vzore Českej republiky tiež systém kontrol lokálnych zdrojov vykurovania. V praxi by sa domácnosti museli pripraviť na pravidelné preventívne technické kontroly, ako aj následné kontroly. 

„Každý prevádzkovateľ zdroja spaľujúceho tuhé palivo na výrobu tepla (10 – 300 kW) je povinný umožniť pravidelnú preventívnu technickú kontrolu (revíziu), ktorá sa týka inštalácie, prevádzky a údržby zariadenia. Tieto kontroly vykonáva oprávnený technik vyškolený výrobcom zariadenia,“ uvádza ministerstvo.

Následná revízia sa týka súladu s požiadavkami na tmavosť dymu. Kontrolu vykonáva úradník poverený samosprávou. V týchto prípadoch však môžu byť problémom nedostatočné kapacity na výkon kontrol. V niektorých krajinách, napríklad v Rakúsku či Nemecku, vykonávajú tieto inšpekcie kominári.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.