Plynári chcú z Plánu obnovy vymieňať kotly a podporiť vodík aj biometán

Slovenský Plán obnovy by mal zahŕňať aj podporu pre vodík, biometán a ďalšie obnoviteľné plyny, zafinancovať by však mohol aj výmenu zastaraných kotlov v domácnostiach a podporu CNG či LNG v doprave.

Myslia si to plynári združení v Slovenskom plynárenskom a naftovom zväze (SPNZ), ktorí dnes predstavili štyri priority, na ktoré by podľa nich malo Slovensko využiť Plán obnovy.

„Tieto technológie a procesy môžu predstavovať nielen dôležitý dekarbonizačný príspevok, ale aj príležitosť pre ďalšie využitie plynárenskej infraštruktúry,“ uviedol výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský. 

Mohlo by vás zaujímať:

• Slovensko posiela Komisii 15 projektov zameraných na vodík, uspeli SPP aj eustream

Slovenské plynárenstvo sa podľa šéfa SPNZ musí pripraviť na využívania vodíka v EÚ, využívanie biometánu, ako aj znižovanie metánových emisií či zachytávanie a uskladňovania oxidu uhličitého.

„Tieto technológie a procesy môžu predstavovať nielen dôležitý dekarbonizačný príspevok, ale aj príležitosť pre ďalšie využitie plynárenskej infraštruktúry,“ zdôraznil R. Kvasňovský. 

Realizácia týchto projektov si však vyžiada značné investície, ktoré by podľa SPNZ mali získať podporu z verejných zdrojov, a to z finalizovaného Plánu obnovy, ako aj z „klasických“ eurofondov v novom rozpočtovom období 2021 – 2027.

Richard Kvasňovský | Foto: Energie-portal.sk

„Slovensko je druhou najviac plynofikovanou krajinou v rámci EÚ. Prostredníctvom plynárenstva môže napĺňať svoje dekarbonizačné povinnosti v rámci multisektorovej dekarbonizácie (teplárenstvo, priemysel, doprava) postupnou transformáciou plynárenských sietí na prepravu, distribúciu a skladovanie obnoviteľných plynov a vodíka,“ podotkol R. Kvasňovský.

SPNZ preto požaduje, aby sa podpora plynárenských priorít premietla do Plánu obnovy a využitia eurofondov v najbližších rokoch. Plynári pritom hovoria o štyroch oblastiach, na ktoré by sa mala podpora sústrediť.

Príprava plynárenstva na vodík

Obnoviteľná energia vo forme plynu, napríklad v podobe tzv. zeleného vodíka, si bude vyžadovať prepravnú infraštruktúru. Jej základom môžu byť súčasná plynárenská sieť, tá si však bude vyžadovať úpravy.

Plán obnovy by podľa SPNZ mal podporiť adaptovanie infraštruktúry na vodík tak, aby bolo surovinu možné prepravovať z východnej Európy smerom na západ a prípadne tiež v smere južná Európa – západná Európa.

Jedna z ohlásených iniciatív počíta s výrobou zeleného vodíka na v elektrolyzéroch Ukrajine a jeho prepravou do EÚ cez Slovensko. Na Energie-portal.sk sa téme podrobnejšie venujeme v tomto článku.

Podpora biometánu a biometánových staníc

Ďalším z návrhov SPNZ je, aby medzi projektmi podporovanými zo zdrojov EÚ boli aj projekty zamerané na rozvoj biometánu. Kľúčovým opatrením by pri tom mal byť tzv. repowering súčasných bioplyniek tak, aby sa z nich stali biometánové stanice.

„V prípade, ak je možné bioplynovú stanicu upgradovať na výrobu biometánu a pripojiť k distribučnej sieti, mala by dostať investičnú pomoc na transformáciu na biometánovú stanicu, čo zahŕňa najmä vybudovanie technológie čistenia bioplynu a stláčania biometánu na požadovanú tlakovú úroveň,“ vysvetľuje šéf SPNZ.

Na výrobu biometánu by podľa R. Kvasňovského mal poslúžiť predovšetkým biologicky rozložiteľný odpad, čo by pomohlo pri odklone odpadov zo skládok. SPNZ preto navrhuje, aby z verejných zdrojov išla podpora aj na triedený zber bioodpadu a jeho využitie pri výrobe biometánu.

Spracovanie kuchynského bioodpadu v bioplynových staniciach v súčasnosti brzdí viacero faktorov. Podľa riaditeľsky Slovenskej bioplynovej asociácie je to nedostatok suroviny na vstupe, ako aj proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Téme sa podrobnejšie venujeme na Odpady-portal.sk.

Výmena kotlov na tuhé palivá

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.