Drevná biomasa je produkt, pozostávajúci zo zdrevnatenej hmoty
alebo časti zdrevnatenej rastlinnej hmoty, pochádzajúcej
z pôdohospodárstva, drevospracujúceho priemyslu alebo z iných
zdrojov, napr. komunálna sféra, ktorú možno využiť na
výrobu energie.
Producenti palivovej drevnej biomasy
Najvýznamnejšími producentmi palivovej drevnej biomasy sú
lesné hospodárstvo, drevospracujúci priemysel a poľnohospodárstvo.
V lesnom hospodárstve ide najmä o priemyselne
nezužitkovateľné alebo obtiažne zužitkovateľné časti
stromovej biomasy vo forme štiepok a palivového dreva.
V drevospracujúcom priemysle ide predovšetkým o technologicky
obtiažne zužitkovateľné odpady po mechanickom opracovaní dreva
vo forme kusových odpadkov, štiepok, pilín, brikiet a peliet,
hoblín a brúsneho prachu a po chemickom spracovaní dreva
– čierne lúhy.
Poľnohospodárstvo produkuje drevnú biomasu, rastúcu na
nevyužívaných trvalých trávnych porastoch, radových výsadbách,
tiež orezy z ovocných sadov.
K ostatným zdrojom treba pripočítať drevnú biomasu z
brehových porastov, vetrolamov, radové výsadby v okolí
cestných komunikácií, komunálnej zelene, komunálny drevný
odpad, drevný odpad z ostatných odvetví.
Súvisiace odkazy
-> Pelety
aj drevné štiepky možno využiť na vykurovanie každého
objektu
Využitiu biomasy v podmienkach Slovenska sa venoval
odborný príspevok na konferencii VYKUROVANIE 2015, ktorého autorom
je Ing. Ján Gardian, senior projekt manažér pre stredný a západný
región, kotly na biomasu, spoločnosti HERZ spol. s r. o.
-> Pelety
majú na svetovom trhu čoraz väčšie využitie
V roku 2000
bola celosvetová ročná produkcia peliet okolo 1,8 milióna ton, s
podielom približne 50 % štátov EÚ-27 a 50 % štátov Severnej
Amerike. Do konca roka 2012, bolo vo svete zrealizovaných 760
veľkých výrobných závodov na pelety s celkovou výrobnou
kapacitou 42 milióna ton a reálne vyrobenou produkciou v rozmedzí
od 22,4 - 24,5 milióna ton.
Energetické využitie palivovej drevnej biomasy
Palivová drevná biomasa má množstvo možností energetického
využitia:
Výroba tepla primárnym spaľovaním. Napríklad blokové
a centrálne kotolne v komunálnej sfére,
pôdohospodárstve, drevospracujúcom priemysle a v ostatných
odvetviach hospodárstva (0,1 až 100 MWt) za účelom
vykurovania objektov a výrobu technologického tepla.
Výroba tepla čiastočným splynovaním a priamym spaľovaním
na vykurovanie rodinných domov a malých objektov (0,01
až 100 Mwt).
Kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie
v energetike, drevospracujúcom priemysle a veľkých
centrálnych kotolniach (1 až 500 Mwe).
Výroba kvapalných palív.
Využitie tepla pri aeróbnom rozklade drevnej biomasy.
Energetické vlastnosti palivovej drevnej biomasy
Výhodou palivovej drevnej biomasy je vysoký podiel prchavej
horľaviny, až 80 %, oproti napríklad uhliu, ktoré má podiel
približne 45 %. Drevná biomasa má tiež nízky podiel
nespáliteľných tuhých častí (pod 1 %), pričom uhlie má
až približne 15 %. Ďalším bonusom je zanedbateľný obsah
síry a ťažkých kovov.

Výhrevnosť bežne používaných druhov drevnej biomasy s líši
od paliva. Štiepky z lesného hospodárstva a poľnohospodárstva
majú výhrevnosť 9 až 12 GJ.t-1, štiepky, piliny a
hobliny z porezu dreva v drevospracujúcom priemysle 10 až 13 GJ.t-1
, palivové drevo a kusový drevný odpad po dvanásťmesačnom
skladovaní 13 až 15,5 GJ.t-1 , brikety
a pelety 17 až 18,5 GJ.t-1 .
Najviac drevnej biomasy na spotrebe energetických zdrojov
využívajú Fíni
V podieli drevnej biomasy na spotrebe energetických zdrojov
vo vybraných krajinách EÚ vedie Fínsko (16 %), ďalej
Švédsko (14 %), Rakúsko (12 %), Švajčiarsko (6 %),
Nemecko (4 %), Taliansko (sever) (6 %), Česko (3 %)
a Maďarsko (3,2 %).
Spracované s využitím prezentácie „Možnosti využitia
lesných a nelesných pôd na produkciu palivovej drevnej
biomasy“, autori: Ing. Ladislav Varga, CSc. a Ing. Martin
Lieskovský, PhD.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.