Oxid uhličitý by z atmosféry mohli zachytávať vlaky

CO2 odstraňujú priamym zachytávaním vzduchu

V snahe zmierniť dopady klimatickej zmeny sa čoraz viac pozornosti venuje technológiám priameho zachytávania oxidu uhličitého zo životného prostredia, v rámci ktorých sa plyn stláča, čo umožňuje jeho sekvestráciu alebo ďalšie využitie. Tento proces môže pomôcť splniť ciele nulových emisií, no zároveň je nákladný a náročný energeticky aj na využívanie pôdy.

Súčasné technológie zachytávania CO2 zo vzduchu zvyknú zahŕňať tekuté alebo pevné adsorbenty založené na báze amínov, oxidov, hydroxidov, uhlíka či zeolitov. Po zachytení uhlíka týmito materiálmi je potrebná dodatočná energia na jeho stlačenie a skvapalnenie, aby ho bolo možné následne prepraviť, sekvestrovať alebo použiť na komerčné účely.

Zachytený uhlík sa zvyčajne buď ukladá do geologických formácií, kde zotrváva alebo reaguje s minerálmi a mení sa na horninu, alebo sa používa ako surovina vo výrobnom procese chemikálií, polymérov, syntetických palív, chladív alebo sýtených nápojov.

Tím vedcov sa teraz rozhodol vyvinúť proces priameho zachytávania vzduchu, ktorý by spotrebovával menej energie a využíval menej pôdy. V štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Joule výskumníci opisujú svoj plán odstraňovať uhlík zo vzduchu na železnici, prostredníctvom špeciálne navrhnutých vlakových vozňov. Zároveň ubezpečujú, že náklady na tonu zachytených emisií budú oveľa nižšie ako za použitia súčasných metód.

Využívajú energiu, ktorá vzniká pri brzdení

Závody na priame zachytávanie vzduchu pokrývajú veľké plochy pôdy, ku ktorým sa pridáva ďalšia pôda potrebná na výstavbu obnoviteľných zdrojov energie, ktoré ich poháňajú. Získať príslušné povolenia na prevádzku takýchto závodov býva ťažké a mnohí obyvatelia sú proti výstavbe v ich mestách.

„Je to obrovský problém, pretože takmer každý chce vyriešiť klimatickú krízu, no nikto nechce, aby sa riešila u neho v záhrade. Vagóny prispôsobené na priame zachytávanie vzduchu na železnici by nevyžadovali územné alebo stavebné povolenia, neboli by trvalo na jednom mieste a verejnosť by si ich vo všeobecnosti ani nevšimla,“ hovorí chemický inžinier Geoffrey Ozin, spoluautor štúdie z University of Toronto.

Nová technológia sa zakladá na skutočnosti, že pri brzdení energetický brzdový systém vlaku premieňa hybnú energiu na elektrickú energiu. Aktiváciou brzdového systému sa energia rozptýli vo forme tepla a odíde hornou časťou vlaku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.