OĽaNO chce ďalšiu daň. Podnikatelia odmietajú ďalšie straty investícií

Zdanenie rafinérky nie je jediným spôsobom, ktorým chce vláda hľadať peniaze na rozdávanie balíčkov. Poslanec Milan Vetrák už v októbri predložil návrh na osobitné zdanenie ďalších subjektov.

Navrhuje zvýšiť sadzbu odvodu pre regulovanú osobu o takmer 38 %, z 0,00726 na 0,01. Zároveň navrhuje rozšíriť rozsahu regulovaných osôb o subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti vo finančnej oblasti, v oblasti vysielania a retransmisie a výberu dialničného mýta. Odkaz na dokument nájdete v závere článku.

Podľa Milana Vetráka je dôvodom na osobitné zdanenie firiem to, že štátu vznikajú značné hospodárske škody v dôsledku nepredvídateľných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu a vojnovým konfliktom na Ukrajine.

Návrh prešiel prvým čítaním 8. novembra tohto roku s podporou 79 poslancov z klubo OĽaNO, Sme rodina, poslancov zvolených za stranu Za ľudí a “tarabovcov”. Podporili ho tiež poslanci Jana Vaľová a Ľubomír Vážny zo Smer-SD, ako aj nezaradený Martin Klus, ktorý kandidoval za stranu SaS.

K návrhu predložil pozmeňujúci návrh Marián Viskupič (SaS), ktorý naopak navrhuje túto sadzbu výrazne znížiť. "Dôvodom je presvedčenie o škodlivosti odvodu ako takého a snaha o zmiernenie jeho ekonomických dopadov na regulované osoby," dôvodí v návrhu.

Návrh sa stretol s odporom širokého spektra profesijných a zamestnávateľských združení.

Zamestnávatelia upozorňujú na to, že návrh je výrazne diskriminačný a v súvislosti s energetickou krízou môže byť pre mnohé podniky aj likvidačný.

Podľa najväčších zamestnávateľských organizácií na Slovensku už mesiace opakovane dochádza k obchádzaniu riadneho legislatívneho procesu a zneužívaniu postavenia koaličných poslancov. Žiadajú o okamžité stiahnutie návrhu zákona z rokovania parlamentu.

Mário Lelovský z Republikovej únie zamestnávateľov upozornil na to, že vláda týmto návrhom koná v rozpore so svojimi programovými vyhláseniami a bez náležitého prejednania s dotknutými subjektami. “Je jedno, či to podáva parlament, vláda, alebo jeden poslanec,” zdôraznil.

Mário Lelovský

Osobitný odvod prináša zvýšený náklad pre občanov, pretože firmy nevedia tieto náklady preniesť do štandardných prevádzkových nákladov. “Táto položka bude prefakturovaná občanom,” priblížil prvý viceprezident RÚZ.

Rastislav Machunka z AZZZ kritizoval, že v návrhu nie je korektne uvedený vplyv na podnikateľské prostredie.

“Nie je tu ochota dodržať elementárne zásady prípravy zákonov, ktoré sú vyžadované v rámci Európskej únie,” povedal viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Z návrhu podľa nie je tiež jasné, kto bude účastníkom tohto odvodu.

Rastislav Machunka

Kriticky sa vyjadril aj k tzv. solidárnemu príspevku, ktorý schválila vláda SR voči spoločnosti Slovnaft.

“Je to veľmi negatívny signál voči investorom na Slovensku, ak vôbec takí ešte sú,” zdôraznil R. Machunka.

Richard Hollý z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy upozornil na diskriminačný charakter súčasného znenia zákona, ktorá rozdeľuje firmy podľa výšky zisku, určenej sumou 3 milióny eur. Podľa neho tento poslanecký návrh zvyšuje poplatok na trojnásobok.

Richard Hollý

“Máme obavy, že ani predpokladaný výnos 117 miliónov eur z tejto dane napokon nebude taký vysoký, ako očakáva predkladateľ,” priblížil Richard Hollý.

Peter Krútil zo Slovenskej bankovej asociácie pripomenul, že majú s vládou podpísané platné memorandum, no napriek tomu mali byť zahrnutí do tejto novely zákona.

“Bankový sektor plní všetky záväzky plynúce z memoranda a niekoľkonásobne ich prepĺňa,” dôvodí viceprezident SBA. Dôveru vyplývajúcu z memoradna by sa tým podľa neho naštrbila.

Memorandum podpísali finančníci s ministerstvom financií v roku 2020. Okrem iného sa v ňom zaviazali, že okrem podpory súkromných sektorov banky investujú na financovanie vybraných projektov v jednotlivých sektoroch ekonomiky celkovo najmenej 500 miliónov eur v každom kalendárnom roku 2020 až 2023 - pozn. red.

Martin Kaňa zo Slovenskej asociácie poisťovní očakával zrušenie tohto nesystémového odvodu, nie jeho trojnásobné zvýšenie.

“Poistný sektor dnes reálne odvádza okrem dani z príjmu a mimoriadneho odvodu aj daň z poistenia. Ak tieto dane zrátame, tak dnes tvoria 47 % zisku,” uviedol šéf poisťovákov. Týmto návrhom by sa zdanenie zvýšilo na úroveň viac ako 50 %. “Považujeme to za nesystémové a nesprávne, odvod chceme naopak navždy zrušiť.”

Matej Stuška z Fóra pre komunikačné technológie v SR pripomenul, že návrh prichádza v čase, kedy operátori masívne investujú do budovania sietí a energetická kríza spôsobuje, že náklady im dramaticky rastú.

“Už v súčasnosti je pre nás náročné zvládať investície. Ak prejde tento návrh, tak je to vážny zásah do našich investícií, ktoré smerujú práve do regiónov Slovenska,” priblížil M. Stuška.

Prezident Americkej obchodnej komory Gabriel Galgóci zdôraznil, že za posledné roky značne utrpela “značka Slovensko” a investori už nepočítajú s cielením svojich projektov na Slovensko.

Investícia Volvo bola príkladom kedy firma nemala Slovensko ani vo svojom širšom zozname a až po intenzívnom vstupe SARIO a komunikácii s investorom napokon Slovensko túto investíciu získalo.

“Akékoľvek ďalšie daňové zaťaženie zhoršuje túto situáciu,” uviedol G. Galgóci.

Martin Lancz z Asociácie finančných sprostredkovateľov vyjadril prekvapenie, že rezort financií nijako nezasiahol voči tomuto návrhu. “Ministerstvo strká hlavu do piesku a ani sa k tomu nevyjadruje,” povedal Martin Lancz.

Martin Lancz

Finanční sprostredkovatelia poukazujú na to, že navrhovatelia nevysvetlili, čo očakávajú od návrhu. Doteraz sa z odvodu vyberalo približne 90 miliónov eur, no schválením návrhu by to malo byť takmer 2,75 násobok, teda ďalších 275 miliónov eur. Spolu s ďalšími platbami vypočítali, že namiesto očakávaného stomiliónového výnosu by ich mal návrh zaťažiť až do výšky 360-40 miliónov eur.

“Vyzývame ministerstvo, aby sa do procesu zapojilo, lebo chýbajúce pripomienkové konanie výrazne deformuje tieto čísla,” povedal Martin Lancz.

Ocenil však prístup navrhovateľa Milana Vetráka v tom, že po schválení návrhu v prvom čítaní bol ochotný stretávať sa so zástupcami všetkých sektorov a výsledkom by mal byť kompromis, že bude limitovaná jeho platnosť na 18 mesiacov.

Prečítajte si tiež oficiálne stanovisko profesijných a zamestnávateľských zväzov z dnešnej tlačovej konferencie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.