Odstavenie jadrových elektrární môže zvýšiť znečistenie ovzdušia, konštatujú analytici

Budúcnosť jadrových reaktorov je neistá

V USA dnes pochádza z jadra približne 20 % energie, pričom krajina má s počtom deväťdesiatdva najviac jadrových rektorov na svete. Množstvo z nich je však v prevádzke už vyše päťdesiat rokov, čím sa blížia ku koncu svojej predpokladanej životnosti.

Tvorcovia politík diskutujú o tom, či dosluhujúce reaktory odstaviť alebo investovať do ich prestavby tak, aby energiu produkovali aj naďalej, keďže jadrová energia sa považuje za nízkouhlíkovú alternatívu uhlia, ropy a zemného plynu.

Výskumníci z Massachusettského technologického inštitútu teraz dávajú na zváženie ďalší faktor, ktorým je kvalita ovzdušia. Jadrová energia totiž k znečisteniu ovzdušia prispieva relatívne málo a po jej odpojení by mohlo dôjsť k zmene v distribúcii emisií z energetiky.

V novej štúdii, ktorá bola publikovaná vo vedeckom periodiku Nature Energy, tím vedcov z MIT vylíčil scenár, v rámci ktorého by došlo k ukončeniu prevádzky všetkých jadrových elektrární v Spojených štátoch, a zanalyzoval, ako by táto energia mohla byť nahradená uhlím, zemným plynom a obnoviteľnými zdrojmi energie.

Odstavenie reaktorov bude mať dopad na ovzdušie

Z výsledkov štúdie vyplýva, že by v tomto prípade došlo k zhoršeniu znečistenia ovzdušia, čo samo o sebe nemusí byť prekvapujúce, no vedci zároveň vypočítali, ako by sa výpadok jadra odrazil na verejnom zdraví, pričom dospeli k záveru, že zhoršená kvalita ovzdušia v dôsledku kompenzácie chýbajúcej energie z iných zdrojov by mala za následok viac ako päťtisíc úmrtí ročne.

Ak by do rozvodovej siete pribudlo viac obnoviteľných zdrojov energie, ako je plánované do roku 2030, znečistenie ovzdušia by celkovo výrazne kleslo, no mierne by stúplo v niektorých častiach krajiny, pričom by ročne malo za následok dvestošesťdesiat úmrtí súvisiacich so znečistením ovzdušia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.