Nie každé odpadné teplo je obnoviteľné. Pomôže tepelné čerpadlo

Rast cien energií, ktorý začal už pred covid obdobím a vojnou na Ukrajine, súvisí aj s niekoľkonásobným zvýšením ceny emisných povoleniek. Tá sa premietla do elektriny aj plynu.

„Ak sa nárast ceny emisných povoleniek prepočíta do ceny plynu, ide o 30 %, čo je viac než DPH,“ ráta energetický audítor Július Jankovský zo spoločnosti Apertis.

Pred krízou sa vyrobilo teplo z plynu za 36 eur/MWh, v súčasnosti je základná cena palivovej zložky v priemere 88 eur pri výslednej cene 140 eur/MWh. Zmena podmienok na trhu s energiami sa podľa odborníka prejavila aj vo výhodnosti používania plynového kotla v porovnaní s tepelným čerpadlom.

V článku sa dozviete:

• či a ako sa zmenila náklady na plynový kotol a tepelné čerpadlo za ostatné roky,
• aké firmy a akým spôsobom môžu znižovať náklady na teplo,
• aké teplo sa považuje za obnoviteľné a aké nie,
• prečo expert prirovnáva fotovoltické panely k radiátorom,
• ktoré spôsoby využívania odpadného tepla patria k najefektívnejším,
• aké sú príklady využitia odpadného tepla v priemysle.

„Investícia do plynového kotla v rodinnom dome predstavuje okolo 4500 eur. Investičné náklady na tepelné čerpadlo dosahujú zhruba 25-tisíc eur. Pred krízou boli variabilné náklady kotla lacnejšie o zhruba 30 %, no 4-5- násobne nižšie investičné náklady.“

„Zmena nastala v tom, že odpadné teplo nezdraželo a situácia pri prevádzkových nákladoch sa otočila. Čerpadlo generuje nižšiu cenu v porovnaní s plynom. Samozrejme, bolo by vhodné, keby štát nejako podporil vysoké kapitálové náklady,“ uviedol J. Jankovský na Konferencii vodohospodárov v priemysle.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.