Spoliehať sa na dotácie nestačí. Obnovu budov môže zrýchliť kombinácia grantov a garantovaných služieb

Budovy sú jedným z najväčších žrútov energií, pričom sa podieľajú približne 40 percentami na konečnej spotrebe energie.  Dominantnú časť z toho tvoria bytové a rodinné domy, nasledované kancelárskymi a komerčnými budovami. Verejný sektor predstavuje v rámci budov len menší podiel (v jednotkách %), hoci práve v ňom má štát priamy vplyv na tempo a kvalitu obnovy.

Úrady, ministerstvá, samosprávy a všetky ich organizácie však často ani nevedia, koľko peňazí míňajú za elektrinu, plyn, teplo. Zlepšiť stav, teda znížiť spotrebu energií, zefektívniť narábanie s energiami, majú opatrenia v rámci obnovy verejných budov, ktoré sa dokonca stanovujú na legislatívnej úrovni EÚ aj Slovenska.

Napriek mnohým stratégiám, koncepciám a plánom sa tak vo významnejšej miere nedeje. O príčinách a možných riešeniach sa hovorilo aj na konferencii Vykurovanie 2026.

Hlavným legislatívnym dokumentom v tejto oblasti na európskej úrovni je smernica o energetickej efektívnosti z roku 2012. Stanovuje cieľ obnovovať 3 % podlahovej plochy verejných budov ročne alebo energetický ekvivalent. Slovensko si v minulosti zvolilo druhú možnosť a podľa rezortu hospodárstva métu aj plnilo.

„Keby sme chceli ísť podľa podlahovej plochy, bolo by to zhruba 1 %. To je asi taký priemer pri súčasných možnostiach financovania a dostupnosti pracovnej sily, riešení v oblasti energetického manažmentu a prevádzky verejných budov,“ zhodnotil doterajšie tempo Miroslav Mariaš z Ministerstva hospodárstva SR.

Energetický manažér pre verejný sektor

„Orgány štátnej správy vedia, že majú nejaké faktúry za energie a energetické certifikáty. Ale to je všetko. O prevádzke budovy, úsporných opatreniach, monitoringu spotreby veľa nevedia. Preto pripravujeme v rámci legislatívy úlohu energetického manažéra špeciálne pre verejný sektor. Pôjde o novú odborne spôsobilú osobu.“

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.