Okolo Slovenských elektrární je zrazu akosi priveľa ôs. Žraloci z J&T majú svoju časť koláča už skoro zjedenú, no nezaháľal ani Robert Fico. Minister Vazil Hudák stihol ešte 16. decembra s Enelom podpísať Memorandum o porozumení.
Súčasne to vyzerá tak, že dôvod na oslavu majú všetky tri
strany. Taliani sa zbavili svojho majoritného podielu a aj
dlhu, ktorý pre nich predstavovali Slovenské elektrárne. EPH veľmi
výhodne prišli nateraz minimálne k 33% a Robert Fico
vďaka memorandu a v ňom obsiahnutej zmene akcionárskej zmluvy
posilnil postavenie štátu v SE.
Napriek tomu, že EPH sa k tomuto dokumentu zatiaľ nemali
ako pripojiť, už teraz sa vyjadrili, že im nevadí. A to aj
napriek tomu že 17 %, na ktoré si Robert Fico uplatnil opciu
pôjdu z ich podielu. Čo to všetko ale reálne znamená?
Talianskemu
Enelu je už všetko jedno. Po obštrukciách a šikane vo forme
policajných razií, niekoľkonásobných umelých kontrolách
štátnych inštitúcií a anexii Gabčíkova zo strany štátu
sú zrejme radi, že už to tu majú za sebou.
EPH v zastúpení J&T a Daniela Křetínského si
teraz môžu začať vyberať hrozienka z koláča. V novej
holdingovej spoločnosti, ktorú vytvoria spolu s Enelom, si
zrejme budú nárokovať manažérske právomoci a už vďaka
prvým 150 miliónom eur sa stanú vlastne pánmi v Slovenských
elektrárňach.
No a napokon „víťaz dňa“ Robert Fico, ktorý sa bude
môcť pred voľbami pochváliť, ako sa mu podarilo získať opciu
na navýšenie podielu štátu v elektrárňach na úroveň
majoritného vlastníka a dotlačiť Talianov do toho, aby
Mochovce prostredníctvom jeho určených firiem naozaj dostavali. Čo
na tom, že bez dokončených Mochoviec by mali SE zápornú hodnotu
a teda ich dokončenie je pre Enel prioritou aj bez memoranda.
Zdanlivo teda všetci oslavujú. Jeden porazený sa tu však
predsa len nájde. Nie je ním nikto iný ako občan Slovenskej
republiky.
Prečítajte si tiež
Štát by nemal vlastniť firmy a skúšať podnikať
Neexistuje racionálne zdôvodnenie úlohy štátu v podnikaní. Existuje však protichodnosť princípov a motivácií fungovania štátu a firiem.
|
Celé memorandum a opcia na navýšenie podielu Slovenskej
republiky o 17% sa točí okolo Mochoviec 3 a 4. Atómovej
elektrárne, ktorá by mala po dokončení vyjsť na neuveriteľných
4,6 miliardy eur. A presne o túto má Robert Fico
záujem. Minimálne do jej dokončenia. Na stole je totiž ešte
800 miliónov eur, ktoré zatiaľ nemajú svojho majiteľa.
Minister Hudák sa však už v septembri vyjadril, že by do
prác chceli aktívnejšie zapojiť napríklad Škodu JS.
Táto česká spoločnosť, ktorú vlastní ruská strojárska
spoločnosť OMZ, sa mala stať hlavným dokončovateľom už skôr,
avšak ich ponuka Talianov postavila zo stoličky. Dividendy zo
Slovenských elektrární si síce nevyplácajú, no na Mochovce to
aj tak nestačí. Ísť do ďalšieho neúmerného zadlžovania sa im
nechcelo, pretože potom by ich podiel bol už úplne nepredajný.
Čo je však jednému proti srsti, druhému vadiť nemusí. Hlavne
pokiaľ má k dispozícií zdanlivo bezodnú štátnu pokladňu.
Čo sa teda z najväčšou pravdepodobnosťou teraz udeje?
Taliani ostanú v Slovenských elektrárňach už viac menej
iba pro forma. Je im už úplne jedno, kto dokončí Mochovce, dlh
spoločnosti Enel to totiž už neovplyvní, z toho sú vonku.
Dohľad nad dostavbou aj na základe memoranda preberie štát a jeho
nominanti. Peniaze na dokončenie pôjdu z nevyplatených
dividend a štátneho rozpočtu. Koľko a komu je už
zrejme dávno rozhodnuté.
V J&T medzitým skontrolujú podpisy vo vlastnostiach
elektronických dokumentov a tieto odošlú na ministerstvo.
Zmena štruktúry po vzore SPP, keď Slovenskej republike ostal
Čierny Peter vo forme stratového predaja domácnostiam sa v prípade
Slovenských elektrární zopakuje. Čiernym Petrom v tomto
prípade budú Mochovce. Tie spolu s dlhom ostanú na ťarchu
všetkých občanov Slovenska aj po tom, čo Robert Fico jedného dňa
naozaj z politiky odíde.
Zvyšok Slovenských elektrární žraloci z J&T zrejme
roztrhajú na kusy a buď sami strávia, alebo prenechajú
ďalším predátorom.
Slovenská republika by nijako nemala vstupovať do kúpy podielov
v Slovenských elektrárňach, neúmerne zadlžovať štátny
rozpočet a ísť po ruke finančným skupinám. Slovenské
elektrárne sú síce dominantným výrobcom elektriny na Slovensku,
avšak v konečnom dôsledku iba jedným z desiatok hráčov
na slovenskom a jedným zo stoviek hráčov na európskom
liberalizovanom trhu s elektrinou.
Vláda by sa naopak mala
snažiť zbaviť podielov v tejto zadlženej spoločnosti
a nepreberať žiadne neprimerané záruky a záväzky za
Mochovce, ktoré by mohli vyzerať ako prihrávanie (zákaziek)
čudným SMERom.
Aj odstránením korupcie z energetiky dosiahneme, aby sa
doma oplatilo pracovať, podnikať a žiť.
Karol Galek
Autor
je tímlíder strany SaS pre energetiku.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.