Výrazné odchýlky v hladine oxidu dusičitého zaznamenali vedci aj v rámci jedného mesta. Niektorí obyvatelia boli vystavení smogu v oveľa menšej miere ako pred pandémiou, iných sa zmena takmer nedotkla.
Zmizol počas lockdownov smog?
Počas lockdownov, ktoré v súvislosti s pandémiou koronavírusu zavádzali krajiny po celom svete, sa na internete objavovalo množstvo fotografií z rôznych veľkomiest, na ktorých ľudia poukazovali na modrú oblohu, ktorá inak býva často zahalená smogom.
Rozšírili sa preto špekulácie o tom, že keďže bola obmedzená automobilová doprava, priemysel sa spomalil a mnohé letiská boli uzavreté, úroveň znečistenia ovzdušia celoplošne klesla. Situáciu v novej štúdii, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Nature, posúdili vedci z Washingtonskej univerzity v St. Louis.
Vyvinuli metódu založenú na satelitných meraniach, ktorá im umožnila určiť hladiny oxidu dusičitého (NO2), ktorý významne prispieva k tvorbe smogu, s úrovňou presnosti, ktorá bola doposiaľ nedosiahnuteľná. Funguje dokonca aj v oblastiach, ktoré nedisponujú pozemnými monitorovacími kapacitami. Určiť hladinu oxidu dusičitého je preto teraz možné aj pre plochu tak malú ako konkrétna mestská štvrť.
Znečistenie zachytia s nevídanou presnosťou
Novú metódu výskumníci použili na porovnanie hladín NO2 pred a počas lockdownov súvisiacich s COVID-19 naprieč krajinami, pričom zistili, že hoci na celom svete došlo k výraznému poklesu hladín oxidu dusičitého v oblastiach, ktoré boli v lockdowne, detailnejší pohľad odhalil aj výrazné rozdiely.
„Dokážeme určiť rozdiely nielen medzi mestami, ale aj v rámci miest sme zaznamenali zaujímavé odlišnosti v úrovniach NO2. Zmeny v mestách neboli jednotné, niektoré oblasti vykazovali výraznejší pokles ako iné,“ uvádza hlavný autor štúdie Matt Cooper, ktorý sa venoval výskumu detekcie oxidu dusičitého v atmosfére pomocou novej satelitnej technológie už pred začiatkom pandémie.
Cooperovi sa podarilo vylepšiť metódy, v ktorých sa používajú satelity, modelovanie a údaje z pozemného monitorovania na určenie povrchového množstva NO2 v akomkoľvek bode na planéte. Vďaka lepšiemu využitiu presnejších satelitných údajov dokážu vedci určiť hladiny oxidu dusičitého s presnosťou približne jedného kilometra.
Porozumenie hladinám oxidu dusičitého je v záujme verejného zdravia, keďže ide o jednu z hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorá vedie k vzniku tuhých častíc. S vysokým vystavením oxidu dusičitému sa spájajú rôzne zdravotné problémy, najmä respiračné ochorenia, a celkovo súvisí s vyšším rizikom úmrtnosti.
Keďže tento plyn primárne vzniká pri spaľovaní, autori štúdie predstavili hypotézu, že lockdowny súvisiace s pandémiou môžu viesť k zníženiu hladín NO2, čo sa ukázalo byť pravdou.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.