Ktoré technológie uskladňovania elektriny sú najekologickejšie a potrebujú najmenej zdrojov?

Uskladňovanie elektrickej energie je dôležitým predpokladom rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Ktoré z pestrej palety riešení sa presadí? Závisieť bude od konkrétneho účelu. Napovedať môže aj hodnotenie ich uhlíkovej a surovinovej stopy.

Práve o to sa pokúsila nemecká štúdia vedcov z Výskumného centra environmentálnych systémov na Univerzite v Kasseli a Fraunhofer Institute for Energy Economics and Energy System Technology. Vedci analyzovali osem technologických riešení na základe porovnania ich ekologickej a materiálovej stopy počas životného cyklu:

• olovená batéria
• lítium-iónová batéria
• sodíkovo-sírová batéria
• vanádiová redoxná batéria
• stacionárna recyklovaná Li-ion batéria
• power-to-gas technológia (syntetický plyn a vodík)
• uskladňovanie energie v stlačenom vzduchu pod vodou

“Rozvoj veternej energie hlavne v pobrežných oblastiach Nemecka prebieha rýchlejšie než rozširovanie prenosových sietí, čo vedie k pravidelnému vypínaniu veterných elektrární. Používanie technológií uskladňovania elektriny môže znížiť tento čas a využiť nadbytočnú elektrinu, až pokiaľ sa sieť nerozšíri alebo budú dostupné iné možnosti zabezpečenia flexibility,” uvádzajú vedci.

Materiálová a uhlíková stopa

Štúdia identifikovala technológie s najmenšími nárokmi na vstupné suroviny a zároveň predstavujúce najmenšiu ekologickú záťaž. Materiálovú stopu vyjadruje koeficient vstupných materiálov RMI a koeficient celkových nárokov na suroviny TMR. Celkovú uhlíkovú stopu určuje faktor vplyvu na globálne otepľovanie GWI.

Tabuľka č.1: Predpokladané charakteristiky jednotlivých technológií uskladňovania elektriny

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.