Štátne kompenzácie za nárast cien energií sa vyšplhali na miliardy eur

Ekonomický rast Slovenska v tomto roku spomalí na 1,2 %. V dôsledku inflácie spotrebitelia tlmia výdavky od začiatku roka. Miera zamestnanosti v tomto roku sa výraznejšie nezmení, pričom niektoré sektory ekonomiky, ako napríklad stavebníctvo, budú profitovať z čerpania európskych fondov.

Doterajší rast HDP zabezpečili najmä domácnosti, avšak na úkor úspor. Spotrebiteľom sa podarilo udržať výdavky výrazne vyššie aj vďaka sľubovaným stropom na ceny energií a plošným transferom zo strany vlády.

Slabšia spotreba domácností v najbližšom období sa prejaví na spomalení zamestnanosti v službách, priemysel doplatí na energetickú krízu a pokles zahraničného dopytu. Konštatuje to správa ministerstva financií o aktuálnom vývoji rozpočtu verejnej správy.

Rezort financií očakáva deficit hospodárenia verejnej správy v roku 2023 na úrovni 6,85 % HDP, čo je o 0,41 % HDP viac ako bol schválený rozpočet pre tento rok. “Pozitívnym vplyvom na štátny rozpočet v roku 2023 na úrovni 0,98 % HDP je nižšia potreba financovania poskytnutej pomoci v súvislosti s rastom cien energií ako sa pôvodne predpokladalo, a to najmä v súvislosti s poklesom cien komodít na trhu, ako aj z dôvodu možnosti refundovať časť pomoci zo zdrojov EÚ,” uvádza správa.

Automobilový priemysel patrí na Slovensku ku kľúčovým odvetviam ekonomiky. Ministerstvo financií uvádza, že “podmienkou úspešného prenikania slovenských automobilov na zahraničné trhy je plynulý prechod na elektromobilitu v súvislosti so zavádzaním prísnejších pravidiel pre emisie v Európe, kde je rizikom zabezpečenie dostatku strategicky dôležitých surovín.”

Výzvou s dopadom na ekonomiku má byť aj čerpanie EÚ fondov z posledného programového obdobia a prebiehajúceho Plánu obnovy a odolnosti.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.