Komisia začína konzultácie o sprísnení regulácií fluórovaných plynov

Foto © Dreamstime.com

Komisia prijala preskúmanie, z ktorého vyplýva, že platná legislatíva EÚ v oblasti fluórovaných plynov (alebo „F-plynov“) má síce značný účinok, no v prípade neprijatia ďalších opatrení sa dá očakávať, že emisie F-plynov ostanú v dlhodobom horizonte na súčasnej úrovni. V preskúmaní sa uvádza množstvo možností ďalšieho nákladovo efektívneho znižovania emisií, ktoré existujú najmä vďaka tomu, že v niekoľkých odvetviach je čoraz realizovateľnejšie nahrádzať F-plyny alternatívami, ktoré sa na zmene klímy podieľajú v menšej miere, resp. nepodieľajú sa na nej vôbec. V preskúmaní sa konštatuje, že do roku 2030 by EÚ mohla eliminovať až dve tretiny dnešných emisií fluórovaných plynov.

Konzultácie potrvajú do 19. decembra 2011 a môžu sa do nich zapojiť všetky zainteresované strany.

K potenciálnym politickým možnostiam, ktorých sa konzultácie budú týkať, patria nové dobrovoľné dohody, zákazy nových výrobkov a zariadení a zavedenie schémy na postupné stiahnutie hydrofluórovaných uhľovodíkov (HFC) z trhu EÚ.

Komisia dospela pri preskúmaní nariadenia o F-plynoch (prijatého v roku 2006) k názoru, že nariadenie aj súvisiaca smernica, ktorá sa týka používania fluórovaných plynov v mobilných klimatizačných systémoch, už prispievajú k plneniu cieľov znižovania emisií, ktoré si EÚ a členské štáty stanovili na základe Kjótskeho protokolu. Očakáva sa, že ak sa podarí napraviť nedostatky vo vykonávaní a presadzovaní týchto legislatívnych aktov, do roku 2050 sa vďaka nim podarí predísť vzniku takmer polovice predpovedaných emisií F-plynov. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby zodpovedajúcim spôsobom zintenzívnili svoje úsilie.

Napriek výraznému účinku súčasnej legislatívy sa však podľa komisie v dlhodobom horizonte neočakáva zníženie celkových emisií F-plynov v porovnaní so súčasnosťou. Dôvodom je, že sa používajú v čoraz vyššom počte spotrebičov (napríklad klimatizačné a chladiace zariadenia). Ide však o odvetvia, kde je používanie alternatív čoraz realizovateľnejšie.

F-plyny sú v súčasnosti zodpovedné za približne 2 % emisií skleníkových plynov v rámci EÚ. Ustálenie emisií F-plynov na súčasnej úrovni by v prípade neprijatia ďalších opatrení malo v budúcnosti za následok výrazný nárast ich podielu.

Kontext

Ku skleníkovým plynom, na ktoré sa vzťahuje Kjótsky protokol, patria tri skupiny fluórovaných plynov: hydrofluórované uhľovodíky (HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6). Na tonu je príspevok jednotlivých F-plynov ku globálnemu otepľovaniu 140 až a 23 900-krát vyšší² ako v prípade oxidu uhličitého (CO2), ktorý je najbežnejším skleníkovým plynom.

Tlačová správa EK: Zmena klímy: Začiatok konzultácií o ďalšom znížení emisií priemyselných plynov

F-plyny sa čoraz častejšie používajú v rôznych priemyselných aplikáciách vrátane klimatizačných zariadení (HFC), chladiacich zariadení a hasiacich prístrojov (HFC a PFC), elektroniky, výrobe farmaceutík a kozmetiky (PFC), výrobe horčíka a hliníka, ako aj vysokonapäťových vypínačov (SF6).

V roku 2006 sa prijali dva samostatné legislatívne akty, ktoré mali za cieľ zvrátiť tento trend a vďaka tomu pomôcť EÚ a členským štátom plniť svoje ciele znižovania emisií vyplývajúce z Kjótskeho protokolu.

• Smernica 2006/ES/40 („smernica o mobilných klimatizačných systémoch“) je zameraná na mobilné klimatizácie a obsahuje zákaz používania F-plynov s vysokým potenciálom globálneho otepľovania od roku 2011.

• Nariadenie (ES) č. 842/2006 („nariadenie o F-plynoch“) sa vzťahuje na niektoré F-plyny vo všetkých ostatných aplikáciách a sústreďuje sa na najdôležitejšie stacionárne aplikácie (napríklad chladenie a klimatizácia). Má za cieľ predchádzať únikom zo zariadení obsahujúcich dané plyny. Na rozdiel od smernice o mobilných klimatizačných systémoch nariadenie obsahuje iba niekoľko obmedzení používania F-plynov.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.