Kogeneračná jednotka má zmysel aj v energetickej komunite, ukazuje štúdia

Kogeneračné jednotky sú kľúčovým zdrojom pre výrobu tepla na Slovensku, pričom dôležitú úlohu majú aj pri výrobe elektriny a regulácii prenosovej sústavy. Systémy centralizovaného zásobovania teplom, priemyselné podniky, či veľké budovy však nie sú jedinou oblasťou uplatnenia. Kombinovaná výroba by mohla mať zmysel aj v menších zoskupeniach budov na úrovni energetických komunít.

Vedci Žilinskej univerzity namodelovali príklad energetickej komunity, ktorú tvoria rodinné domy v rámci jednej časti obce. „Téma nadväzuje na v súčasnosti populárnu tému tvorby bilančných alebo menších skupín. Viacero obytných domov alebo ulice sa spájajú do jednej skupiny, ktorá sa správa ako jeden energetický celok a je zároveň samovýrobcom a samospotrebiteľom,“ priblížil štúdiu Branislav Zvada, člen autorského tímu vedcov Katedry energetickej techniky na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity.

V článku sa dozviete:

• z akých budov pozostáva modelová energetická komunita,
• aká je štruktúra budov podľa energetickej triedy a zdroja vykurovania,
• s akým výkonom a spôsobom prevádzky kogeneračnej jednotky počíta model,
• ako KGJ zmení bilanciu výroby a spotreby energie v komunite,
• čo ukázal model z hľadiska výhodnosti obnovy domov.

Rodinné domy ako energetické susedstvo

Modelové energetické susedstvo so 63 domami je situované do mestskej časti Žiliny. Takmer polovica z nich (29) je v pôvodnom, alebo čiastočne rekonštruovanom stave, 34 budov je nových alebo obnovených. Z hľadiska energetickej triedy prevládajú kategórie budov B (23) a C (21), doplnené pár domami triedy A (4), E (2) a F (1).

Dve tretiny domov používajú na vykurovanie zemný plyn, takmer tretina kúri drevom, 8 % domácností využíva uhlie, 4 % elektrinu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.