Európska únia by mala využívať domáce zásoby ropy a zjednotiť cenotvorbu v ETS I a II. Autori navrhujú množstvo riešení pre ideálnu klimatickú politiku EÚ.
Koncom januára vydal slovenský think-tank Inštitút ekonomických a sociálnych analýz INESS v spolupráci so Združením informačných centier európskej politiky (EPICENTER NETWORK) novú publikáciu, v ktorej sa sústredia na energetickú politiku EÚ.
V materiáli rozoberá zmeny, ktoré je potrebné vykonať, a predkladá svoje návrhy na to, ako by mala vyzerať ideálna klimatická politika. Hľadá spôsoby, ako znížiť emisie pri minimalizovaní negatívneho vplyvu na ekonomiku a priblížiť sa tak k klimatickej neutralite EÚ.
V článku sa dozviete:
- Ako navrhujú autori deregulovať ceny energií
- Aké zdroje plynu by mohla EÚ využívať
- Aké kľúčové piliere by mala mať jednotná klimatická politika EÚ
- Na aké technológie by sa mala únia zamerať
Deregulovať ceny, zlepšiť súťaž na energetických trhoch
Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, zaviedli počas energetickej krízy dočasné regulácie zamrazujúce ceny, aby uchránili obyvateľov pred ich prudkým nárastom. Problémom je, že dané regulácie stále pretrvávajú.
Európska komisia síce nariadila postupne zrušiť regulácie cien na trhoch so zemným plynom a elektrickou energiou, ale členské štáty v mnohých prípadoch toto nariadenie nevykonali. Autori navrhuju, aby bola Európska komisia dôraznejšia a jednoznačne požadovala zrušenie daných regulácií.
Za najdôležitejšiu reformu považujú práve zrušenie týchto regulácií, pretože sú nezlučiteľné s podstatou slobodného trhu a konkurencie.
Negatívnym dôsledkom týchto regulácií je najmä to, že demotivuju firmy investovať do inovácií, keďže bez konkurencie sa stráca potreba zlepšovať sa.
Tieto regulácie považujú autori za dôležité, ale len v prípade ochrany zraniteľných skupín alebo pri výnimočných udalostiach. Definícia “zraniteľnej skupiny” by však nemala byť široká, ale presne stanovená na úrovni EÚ.
Využiť plyn z Čierneho mora
Napriek snahe EÚ znižiť v budúcnosti spotrebu plynu v prospech obnoviteľných zdrojov, bude jeho spotreba stále významná a spolu s jadrom bude mať majoritný podiel na výrobe elektriny.
Dôležité je však využívať zdroje plynu, ktoré má EÚ k dispozícii.
“Ekonomické a politické nevýhody zemného plynu sú dobre známe; ťažba a preprava sú nákladné a zemný plyn vytvára dlhodobú závislosť od vlád nepriateľských voči základným hodnotám EÚ,“ dôvodia autori.
Čierne more | Ilustračné foto: Energie-portal.sk
Významné ložiská plynu sa nachádzajú v Čiernom mori. Celkový objem ložísk je síce podstatne nižší, ako napríklad v Rusku alebo Katare, ale mal by vystačiť približne na desaťročnú spotrebu EÚ.
Ťažba v Čiernom mori je výhodná aj kvôli logistike, pretože vývoz do EÚ je možný vodnými trasami alebo už existujúcimi plynovodmi v Turecku, Rumunsku a Bulharsku. Benefitom je najmä rumunská sieť Transgaz, vďaka ktorej by sa zemný plyn z Čierneho mora mohol dostať do Maďarska a Bulharska. Autori poukazujú na to, že ťažba by mohla významne stimulovať ekonomiku štátov, ktoré by sa na nej podieľali, ako sú Rumunsko a potenciálne Bulharsko.
Turecko ťaží zemný plyn v Čiernom mori už od apríla 2023. Jeho zásoby sú odhadované na sedemstodesať miliárd kubických ton a v pláne majú dostať sa na štyridsať miliónov kubických ton denne, čo by pokrylo potrebu pätnásť miliónov domácností. Rumunsko plánuje začať ťažby v roku 2027.
Autori navrhujú, že z dlhodobého hľadiska by mohla EÚ uvažovať aj o ložiskách vo výlučných hospodárskych zónach pridružených štátov ako je Gruzínsko a Ukrajina, v závislosti od budúcej geopolitickej situácie.
Vytvoriť jednotný emisný nákladový systém
Osobitnú pozornosť venujú autori reguláciám v obchodovaní s emisiami.
ETS I (Emission Trading System) má cieľ regulovať emisie skleníkových plynov. Funguje tak, že podnikom udelí povolenky, pričom jedna povolenka povoľuje vypustiť tonu CO2. Podniky môžu týmito povolenkami slobodne obchodovať.
V súčanosti funguje ETS I zameraný na priemysel, energetiku, leteckú a námornú dopravu. Od roku 2027 začne platiť ETS II s odlišným cenovým mechanizmom, ktorý sa sústredí na budovy a cestnú dopravu. Okrem spomenutých regulácii sa na emisie vzťahujú aj Nariadenie o spoločnom úsilí a iné sektorové opatrenia, ktoré sa prelínajú s ETS I a ETS II.
Množstvo rôznych opatrení a nejednotnosť cien emisií medzi ETS I a II podľa nich škodí efektivite systému a zvýhodňuje jednotlivé sektory. Navrhuje ustanoviť jednotnú cenu pre emisie, čím by sa dosiahlo hneď viacero cieľov.
Okrem nejednotnosti sadzieb vidia autori ako problém aj dvojité regulácie. Riešiť emisie v jednom sektore dvoma opatreniami zvyšuje náklady pre štát a obzvlášť znevýhodňuje daný sektor.
Ako riešenie navrhuje INESS vytvoriť jednotný mechanizmus „Ideálnu klimatickú politiku" na základe reformovaného ETS, ktorý by spojil ETS I a ETS II a rozšíril ho o nezahrnuté odvetvia, akými sú napríklad poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo. Jednotný ETS by mal rovnaké sadzby na všetky emisie, čo by mohlo znížiť náklady o približne dvadsaťpäť percent.
Univerzálnejší vývoj energetických technológií
Zostáva vám 20% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.