EÚ sa nedohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2050

Európska únia sa nedohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2050. Minulotýždňový summit EÚ v Bruseli prejednával aj ciele klimatickej politiky, no jednotný postup stroskotal na postoji väčšiny krajín V4, Estónska a nakoniec aj Nemecka. Slovensko, podobne ako ďalších 23 krajín, presadzovalo zníženie uhlíkových emisií na nulu.

Zástupcovia vlád krajín EÚ sa tak síce prihlásili k cieľu Parížskej klimatickej dohody obmedziť otepľovanie Zeme na 1,5 stupňa Celzia do konca storočia, no dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 hlavný text neobsahuje. Uvedený rok sa nachádza iba v poznámke pod čiarou: „V prípade prevažnej väčšiny členských štátov sa klimatická neutralita musí dosiahnuť do roku 2050.“ Európska únia sa tak nebude môcť pochváliť jednotným postojom na septembrovom klimatickom summite OSN a ísť príkladom ostatným krajinám sveta, ktoré v ambicióznosti zaostávajú.

Sprísňovanie environmentálnych štandardov škodí priemyslu

S uhlíkovou neutralitou majú problém najmä okolité krajiny Slovenska, kde energetika závisí výrazne od uhlia. Ambiciózne ciele a opatrenia by predstavovali dodatočné náklady pre podniky, čím by sa znižovala konkurencieschopnosť ekonomiky. Preto najmä stredo a východoeurópske krajiny žiadajú o možnosť zohľadnenia svojich špecifík a rozhodnutia koľko a z čoho sa bude vyrábať.  

Uhlie je významným zdrojom aj v českej energetike a tamojšia vláda sa obáva dopadov možných opatrení na ekonomiku. Podľa ministra obchodu a priemyslu Karla Havlíčka je rok 2050 ako cieľový termín pre uhlíkovú neutralitu je nerealistický. „Sme za nové trendy, ale nie tak, aby to zabilo český a európsky priemysel", uviedol pre portál Euractiv. Upozornil, že sprísňovanie ennvironmentálnych štandardov v Európe môže viesť k tomu, že dovoz z Ázie bude lacnejší ako domáca produkcia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.