Nastavili zrkadlo energetickej transformácii v Nemecku. Analýza načrtla ako ďalej

Nová nemecká vláda Friedricha Merza po svojom nástupe avizovala, že prehodnotí doterajšiu energetickú politiku pod dlhoročným patronátom Zelených. Ministerstvo hospodárstva si nechalo vypracovať štúdiu o stave energetickej transformácie, označovanú za akýsi „skutočný pohľad na realitu“.

Cieľom analýzy, ktorú pripravili Inštitút energetickej ekonómie na Univerzity v Kolíne (EWI) a konzultačná spoločnosť BET, bolo zhodnotiť výhľad dopytu po elektrine, rozširovanie sietí, rast obnoviteľných zdrojov a vodíka z pohľadu nákladovej efektívnosti a bezpečnosti dodávok.

Správa konštatuje, že pre splnenie klimatických cieľov musí energetická transformácia pokračovať, vrátane rozširovania obnoviteľných zdrojov. Zároveň zdôrazňuje potrebu zamerať sa aj na nákladovú efektívnosť.

V článku sa dozviete:

• ako správa hodnotí predpokladaný vývoj dopytu po elektrine v Nemecku,
• čo možno pozorovať v odvetví fotovoltických inštalácií,
• prečo sa cieľové kapacity pre veternú energiu zrejme nesplnia,
• ako správa hodnotí stav rozširovania prenosovej a distribučnej sústavy,
• či kapacity na výrobu vodíka v Nemecku dosiahnu 10 GW do roku 2030,
• do akej miery sa využívajú inteligentné meracie systémy,
• ako chce vláda prehodnotiť prístup k energetickej transformácii, 

Autori správy uvádzajú, že Nemecko je na ceste k dosiahnutiu 80 % podielu OZE spotrebovanej elektriny do roku 2030. A môže si dovoliť aj mierne zaostávanie v jednotlivých cieľoch, keďže celkový dopyt po elektrine má rásť pomalšie, než sa predpokladalo v minulosti.

Správa konzultačnej spoločnosť BET a ekonomického inštitút EWI navrhuje rôzne opatrenia na zníženie nákladov. Je to napríklad lepšia koordinácia miesta výroby a spotreby elektriny pri inštalovaní OZE, či možnosti zvýšenia flexibility dopytu v prospech celého systému.

Graf č.1: Historický a predpokladaný vývoj dopytu po elektrine v priemysle

Obnoviteľné zdroje

„Scenáre, predpokladajúce dosiahnutie klimatických cieľov, počítajú s prudkým nárastom dopytu po elektrine. (Štúdiou) skúmané scenáre odhadujú miernejší nárast dopyt. Vývoj dopytu po elektrine závisí výrazne od rozhodnutí v klimatickej a priemyselnej politike,“ uvádzajú autori.

Analýza konštatuje, že fotovoltické kapacity dosiahnu cieľ 215 GW do roku 2030, ak sa zásadnejšie nezmenia ekonomické podmienky alebo dostupnosť pozemkov. Istý dopad môže mať spomaľovanie inštalácií malej fotovoltiky na strechách budov. „Dynamika expanzie v posledných mesiacoch spomaľuje, čo by mohlo mať negatívny vplyv, ak vývoj bude pokračovať a nebude kompenzovaný inými opatreniami.“

Ciele pre inštalovanie veterných zdrojov (na mori aj pevnine) sa pravdepodobne nesplnia kvôli povoľovacím procesom a nepripravenosti siete. Aj napriek deficitu týchto kapacít má byť cieľ 80 % OZE na hrubej spotrebe elektriny v roku 2030 dosiahnuteľný, čo súvisí s nižším rastom spotreby elektriny oproti predpokladom.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.